Bulharsko a bulharčina



Дата20.09.2016
Размер116.07 Kb.
#10324

Bulharsko a bulharčina



Praktický turistický a jazykový sprievodca

Prajeme Vám šťastnú cestu, pekné zážitky a veľa slnka!


Bulharsko
Bulharsko leží v severovýchodnej časti Balkánskeho poloostrova. Na Severe má spoločné hranice s Rumunskom, na západe so Srbskom a Macedónskom, na juhu s Gréckom a Tureckom a na východe s Čiernym morom. Rozloha Bulharska je 111 000 km2. Podľa sčítania ľudu z roku 2001 počet obyvateľstva je 7 928 901. Hlavné mesto Bulharska je Sofia, kde býva viac ako jeden milión obyvateľov. Oficiálny jazyk je bulharčina, písmo – cyrilika. Náboženstvo je prevažne Východopravoslávne.


POTREBNÉ INFORMÁCIE
Adresa veľvyslanectva Slovenskej republiky v Bulharsku:

Republika Bulgaria

1000 Sofia

Bulvár Janko Sakazov 9

E-mail: svkemba@ttm.bg
Adresa veľvyslanectva Bulharskej republiky v SR:

811 06 Bratislava

Kuzmányho 1

Tel.: 00421/2/5315308

Fax: 00421/2/5312404
Upozorňujeme:

Je užitočné:


  • overiť si, či voda z vodovodu je pitná (alebo radšej si zakúpiť minerálku)

  • neopaľovať sa prudko, najmä deti sú citlivé na úpaly

  • dbať na správne uskladnenie potravín

  • umývať ovocie a zeleninu zakúpenú na tržnici

  • mastné jedlá je dobré zapiť pohárom piva, nejesť príliš ťažké jedlá

  • nosiť so sebou základné lieky proti bolestiam žalúdka a horúčke


Dôležité telefónne čísla :

Prvá pomoc 150

Požiarnici 160

Polícia 166

Dopravná polícia 165, 98272823

Havarijná pomoc 146, 91146



Mena a menové predpisy

Bulharskou menovou jednotkou je 1 LEV (1BGL = 100 stotiniek). Od roku 1999 bola mena pevne viazaná na DEM (1BGL = 1 DEM), neskôr na EUR (1 EUR = 1, 95 BGL). Bankomaty prijímajú bežné platobné karty (Visa, Eurocard, American Express). Od roku 2000 boli zavedené registračné pokladne a každý kto ju používa, musí vydať potvrdenie v miestnej mene.

V obehu sú mince s nominálnou hodnotou 1, 2, 5, 10, 20 a 50 stotiniek a bankovky s nominálnou hodnotou 1, 2, 5, 10, 20, 50 a 100 leva. Odporúča sa kúpiť USD alebo EUR a vymeniť leva v Bulharsku. Výmena peňazí je možná len v zmenárňach a bankách. V niektorých bankách sa dajú zameniť aj slovenské koruny, ale najvýhodnejší kurz je pri výmene EUR.

Výmena valuty nie je povinná. Cudzinci môžu dovážať alebo vyvážať bulharskú menu alebo inú zahraničnú valutu v hotovosti a bez vyplnenia písomnej deklarácie na hraničnom priechode v sume do 5000 BGL.


UPOZORŇUJEME, že napriek ponuke„výborného“ kurzu „pouličných“ obchodníkov je

nebezpečné meniť peniaze mimo bánk a zmenární. Zväčša sa jedná o podvod.
Čas

V Bulharsku platí východoeurópsky čas, čo znamená stredoeurópsky čas + 1 hodina. Nezabudnite si nastaviť hodinky o hodinu dopredu.


V prípade, že cestujete autom odporúčame Vám:
V súčasnosti je v krajine vybudovaných cca 37 000 km cestnej siete, no len menšia časť komunikácií zodpovedá európskym štandartom. V Bulharsku sa jazdí vpravo, hustota premávky je menšia ako na Slovensku, cestovanie je časovo náročnejšie.

KULTÚRA A DEJINY
Začiatok
Základy bulharskej kultúry ležia ešte v najstarších časoch našej civilizácie, niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Najstarší zlatý poklad na svete, datovaný 8 000 rokov pr. n. l., je nájdený neďaleko hlavného prímorského mesta Varny a dnes sa nachádza v mestskom archeologickom múzeu. Na území Bulharska je veľa pozostatkov, ktoré svedčia o rozvinutej a dlhodobej thráckej kultúre. Pochádzajú odtiaľ aj známy hrdinovia Orfeus a Spartakus. V antickej dobe mali veľký ekonomický a kultúrny význam polisy (mestá-štáty) Philipopolis - dnes Plovdiv, Odesos - dnes Varna, Mesemvria - dnes Nesebar, Apolónia - dnes Sozopol a iné. Grécko-byzantská kultúra mala veľký vplyv na súčasné Bulharsko, čo je možno vidieť v múzeách a zachovalých starodávnych mestách. Bulharsko je na štvrtom mieste v zozname UNESCO v počte kultúrnych a historických pamiatok.
Bulharský štát
Bulharský štát bol založený v roku 681 chanom Asparuhom, keď do územia prenikli prabulhari, kočovný kmeň, pochádzajúci z Ázie. Počet prabulharov bol oveľa menší ako Slovanov, ktoré už tu bývali. Bulhari, ktorí boli bojovní a mali organizačné schopnosti sa zjednotili so Slovanmi, ktorí boli mierumilovní a spolu utvorili nový silný štát, ktorý sa stal hlavným strategickým súperom Byzantsej ríše.

V roku 865 bulharský cisár Boris I prijal kresťanstvo ako oficiálne štátne náboženstvo. Jeho poslanci rokovali aj s pápežom o prijatí rímskeho kresťanstva, ale to by viedlo k veľkému konfliktu s južným susedom – preto cisár prijal náboženstvo z Konstantinopolu. V 10. a 11. stor. Bulharsko viackrát bojovalo s Byzantskou ríšou a rozloha štátu dosiahla približne takú veľkost ako dnešné Francúzsko.

Žiaci Cyrila a Metoda Kliment, Naum, Konstantin, Sava, Gorazd a Angelár založili prvé kultúrne centrá a spisovné školy v Ochride a v Preslave. 10. stor. tzv. „zlaté“ bolo vrcholom v rozvoji stredovekej bulharskej kultúry. Na čele štátu bol cisár Simeon, syn Borisa I. Cyril a Metod vytvorili abecedu, zvanú „hlaholiku“, ktorou sa v Bulharsko menej písalo ako cyrilikou, vytvorenou Klimentom Ohridským a ktorou sa dodnes píše v mnohých slovanských štátoch. Stredoveké bulharské knihy a spisovatelia silne ovplyvňujú rozvoj ostatných slovanských národov – najmä Rusko, kde bulharské pisomné pamiatky prenikali a zachovali sa počas osmanskej nadvlády.

Osmanská nadvláda v 14. stor. značne narušila vývoj v Bulharsku. Bulharská Renesancia sa začala až v druhej polovici 18. stor. Nová epocha v dejinách štátu nastúpila v roku 1878, keď sa pomocou ruských, rumunských a fínskych vojakov Bulharsko oslobodilo.

Do roku 1945 Bulharsko bolo monarchiou. Po roku 1945 patrilo ku komunistickým krajinám a malo podobný historický vývoj ako Slovensko.
Bulharský folklór
Bulharský folklór je veľmi bohatý a rozmanitý. Ľudové zvyky a sviatky si zachovali svoje pohanské prvky pomimo kresťanskej kultúry. Medzi najobľúbenejšie a najzaujímavejšie patrí: „nestinárstvo“ – muž a žena „nestinári“ tancujú bosí v kruhu na žeravom uhlí a držia ikonu; „lazaruvane“ – na jar malé dievčatá, oblečené v ľudových oblekoch spievajú a zbierajú darčeky; „koledári“ – na Vianoce muži spievajú po celej dedine so želaním bohatej úrody, vchádzajú do každého domu, kde ich gazdovia obdarúvajú drobnými darčekmi; „motýľ“ – spoločná modlitba na dážď atď.

Bulharská kuchyňa
Bulharská kuchyňa ponúka pestrý výber národných ľahko stráviteľných jedál. Ich súčasťou je predovšetkým čerstvá zelenina, šaláty, grilované, varené najmä bravčové a hydinové mäso aj mäsá na rošte a ryby v rôznej úprave. Významnou a špecifickou súčasťou národných jedál je bulharský jogurt – kyslé mlieko. Ako príloha a samostatne sa v reštauráciach ponúka najmä šopský šalát, ktorý si sám dochucuje zákazník podľa svojej chuti vínnym octom a olivovým olejom. Bulhari obľubujú najmä pikantné jedlá. Sladké šaláty sú v Bulharsku neznámym pojmom.

Šaláty a predjedlá



  • šopský šalát – bulharský národný šalát z čerstvej zeleniny (paradajky, uhorky, papriky, cibuľa) s nastrúhaným kravským alebo ovčím syrom

  • ovčiarsky šalát – šalát zo zeleniny, šunky, kukurice a šampiónmi

  • kjopolu – pečené a potlačené baklažány a papriky s cesnakom a orechmi

  • papriky bjurek – vyprážané papriky plnené kravským alebo ovčím syrom

  • syr na šopský spôsob – kravský alebo ovčí syr zapečený s paradajkami a paprikami v keramickej nádobe

Polievky



  • tarator – osviežujúca studená letná polievka s jogurtom a uhorkami

  • kláštorná fazuľová polievka (manastirska bob čorba) – polievka zo suchej fazule podľa kláštorného receptu

  • škembe čorba – držková polievka

  • teleško vareno – polievka s teľacím mäsom

Hlavné jedlá



  • kavarma – mäso s cibuľou

  • teľacie pečené – teľacia roláda

  • sarmi – ryža a mleté mäso zabalené v listoch z kyslej kapusty, alebo viničných listoch

  • čeverme – pečené jahňa na ražni

  • plnená paprika s mletým mäsom a ryžou

  • ražniči

  • fašírky - čevapčiči

Dezerty


  • kravské alebo ovčie kyslé mlieko - podobné ako jogurt

  • banica – druh pečeného koláča s bielym syrom alebo tvarohom

  • palacinka – s orechmi a medom


Naša rada: ochutnajte bulharskú hroznovú pálenku (rakiu) značky Sungurlare a spolu s tým si zajedzte šopský alebo ovčiarsky šalát, ako to robia Bulhari.
Bulharské vína

Bulharská vinárska tradícia sa datuje od čias Trákov, krajina je bohatá na rôzne druhy vína a viničných násad. Veľký počet slnečných dní na juhu krajiny je zárukou vynikajúceho červeného vína. Na severe sa darí skôr bielym vínam. Typické bulharské vína sú Mavrud, Gamza a Melnické. Bulhari pijú prevažne červené suché vína.

K najznámejším vínam patria:
Červené vína


  • Cabernet Sauvignon zo Svištova, Slivenu

  • Mavrud z Asenovgradu

  • Gamza z Plevenu, Suchindolu a Noveho Sela

  • Melnické vína

Biele vína



  • Traminer z Chan Krumu, Preslavu a Šumenu

  • Aligote z Ljaskovca

  • Misket zo Straldže

  • Sauvignon Blan z Targovišta

  • Šardone z Ruse a Slavjanci

  • Muskat z Pomoria a Varny

BULHARČINA
Bulharčina je slovanský jazyk a patrí k tzv. analytickým jazykom, čo znamená, že nemá pády a vzťahy sa vyjadrujú pomocou predložiek. V bulharčine sa neskloňuje, slová sa používajú v základnej forme, bez koncoviek.

Je potrebné vedieť, že sa v bulharčine vyká a tyká ako v slovenčine, ale zväčša je normálne si v rozhovore s neznamým tykať, čiže zdvorilá forma sa nedodržiava tak prísne ako v slovenčine.


Zaujímavosťou je, že na celom svete jedine v Bulharsku znamená kývnutie hlavou „nie“ a potrasenie z boka na bok „áno“. Cudzinec si na to ťažko zvyká a často sa tak mýli. Podľa legendy tento zvyk pochádza z obdobia tureckej nadvlády, keď Turci chceli násilne zmeniť kresťanské náboženstvo obyvateľstva na islam. Dávali Bulharom nôž pod krk a pýtali sa či zmenia svoje náboženstvo, kresťania odpovedali „nie“ kývnutím hlavy tak, aby sa nepodrezali. Historickú pravdu prečo Bulhari kývajú opačne však asi nikto nevie povedať aj keď je táto legenda zaujímavá.

Bulharská abeceda

Písanie v bulharčine Výslovnosť

А, а A


Б, б B

В, в V


Г, г G

Д, д D


Е, е E

Ж, ж Ž


З, з Z

И, и I


Й, й J

К, к K


Л, л L

М, м M


Н, н N

О, о O


П, п P

Р, р R


С, с S

Т, т T


У, у U

Ф, ф F


Х, х CH (H)

Ц, ц C


Ч, ч Č

Ш, ш Š


Щ, щ Št

Ь, ь (vyslovuje sa ako mäkkosť predchádzajucej spoluhlásky)

Ъ, ъ (historicky v slovenčine U, vyslovuje sa medzi A a U)

Ю, ю Ju


Я, я Ja
Poznamka: pismeno Ъ je dané v slovenskej výslovnosti ako A

KRÁTKY SLOVNÍK (slová a výrazy)
Informačné nápisy
V bulharčine Výslovnosť V slovenčine
Авариен изход Avarien izchod Nudzový východ

Асансьор Asansior Výťah

Бутни Butni Tlačiť / Tam

Бърза помощ Barza pomošt Pohotovosť

Влизането забранено Vlizaneto zabraneno Vstup je zakazaný

Внимание Vnimanie Pozor

Внимание, зло куче Vnimanie, zlo kuče Pozor, zlý pes

Вода за пиене Voda za piene Pitná voda

Водата не е за пиене Vodata ne e za piene Voda nie je pitná

Вход Vchod Vchod / Vstup

Вход забранен Vchod zabranen Vstup je zakazaný

Вход свободен Vchod svoboden Vstup je voľný

Гара Gara Železničná stanica

Гардероб Garderob Šatňa

Дава се под наем Dava se pod naem Prenajíma sa

Дръпни Drapni Ťahať / Sem

Жени Ženy Dámy

Заето Zaeto Obsadené

Закусвалня Zakusvalnja Občerstvenie

Запазени места Zapazeni mesta Miestenky

Затворено Zatvoreno Uzavreté

Изход Izchod Východ

Каса Kasa Pokladňa

Контрол Kontrol Kontrola

Къпането забранено Kapaneto zabraneno Kúpanie je zakazané

Летище / Аерогара Letište / Aerogara Letisko

Магазин Magazin Obchod

Минаването забранено Minavaneto zabraneno Prechod je zakazaný

Митница Mitnica Colnica

Мъже Maže Páni

Не газете тревата Ne gazete trevata Nechodiť po trávniku

Не отваряй Ne otvariaj Neotvarať

Не пипай Ne pipaj Nedotykajte sa

Не работи Ne raboti Nefunguje

Непушачи Nepušači Nefajčiari

Обмяна на валута Obmjana na valuta Zmenáreň

Опасно Opasno Nebezpečnosť

Опасно за живота Opasno za života Životu nebezpečné

Отворено Otvoreno Otvorené

Отрова Otrova Jed

Пази тишина Pazi tišina Nerušiť / Dodržiavať ticho

Паркинг Parking Parkovisko

Поща Pošta Pošta

Почивен ден Počiven den Pracovný kľud

Подлез Podlez Podchod

Пушачи Pušači Fajčiari

Пушенето забранено Pušeneto zabraneno Fajčenie je zakazané

Първа помощ Parva pomošt Prvá pomoc

Работно време Rabotno vreme Pracovná doba

Разпродажба Razprodažba Výpredaj

Свободно Svobodno Voľno

Снимането забранено Snimaneto zabraneno Zákaz fotiť

Срок на годност Srok na godnost Dátum spotreby

Строеж Stroež Stavba

Тоалетни Toaletni Toalety

Тук не се пуши Tuk ne se puši Nefajčiť

Умивалня Umivalnja Umyváreň

Чакалня Čakalnja Čakáreň

Частна собственост Častna sobstvenost Súkromný majetok

Zámená
V slovenčine V bulharčine Výslovnosť
Ja Аз Az

Ty Ти Ty


On / Ona / Ono Той / Тя / То Toj / Tja / To

My Ние Nie

Vy Вие Vie

Oni / Ony Те Te

Môj Мой Moj

Tvoj Твой Tvoj

Jeho Негов Negov

Náš Наш Naš

Váš Ваш Vaš

Ich Техен Techen



Zoznamenie, Pozdravy, Dorozumenie

Ahoj / Zdravím / Nazdar Здравей Zdravej

Ako sa máte? Как сте? Kak ste?

Ako sa máš? Как си? Kak si?

Ako sa voláte? Как се казвате? Kak se kazvate?

Áno Да Da

Bohužial Съжалявам Sažaliavam

Ďakujem Благодаря / Мерси Blagodaria / Mersi

Ďakujem pekne Много благодаря Mnogo blagodaria

Ďakujem, dobre Благодаря, добре Blagodaria, dobre

Dobré ráno! Добро утро! Dobro utro!

Dobrý deň! Добър ден! Dobar den!

Dobrý večer! Добър вечер! Dobar večer!

Dobrú noc! Лека нощ! Leka nošt!

Dovidenia Довиждане Doviždane

Čo je? Какво има? Kakvo ima?

Čo sa deje? Какво става? Kakvo stava?

Čo sa stalo? Какво стана? Kakvo stana?

Čo mám robiť? Какво да правя? Kakvo da pravia?

Čo pracujete? Какво работите? Kakvo rabotite?

Čo študujete? Какво учите? Kakvo učite?

Kde bývate? Къде живеете? Kade živeete?

Kde sa nachádza? Къде се намира? Kade se namira?

Koľko rokov máte? На колко години сте? Na kolko godini ste?

Mám to potešenie Имам удоволствието Imam udovolstvieto

Majte sa dobre! Всичко добро! Vsičko dobro!

Moje meno je Името ми е Imeto mi e

Nech sa páči Заповядайте Zapoviadajte

Nerozumiem Не разбирам Ne razbiram

Nie Не Ne

Prečo? Защо? Zašto?

Predstaviť Vám Да Ви представя Da Vi predstavia

Predstavujem Vám Представям Ви Predstaviam Vi

Prepáčte Извинете Izvinete

Prosím Моля Molia

Rozumiete? Разбирате ли? Razbirate li?

Rozumiem Разбирам Razbiram

Šťastnú cestu! На добър път! Na dobar pat!

Veľmi Много Mnogo

Teší ma Приятно ми е / Радвам се Priatno mi e / Radvam se

To sa mi páči Това ми харесва Tova mi charesva

Vítajte! Добре дошли! Dobre došli!

Volám sa Казвам се Kazvam se

Všetko najlepšie Всичко най-хубаво Vsičko naj-chubavo

Zajtra Утре Utre

Žartujem / Srandujem Шегувам се Šeguvam se




V obchode

Cena Цена Cena

Cukráreň Сладкарница Sladkarnica

Dajte mi Дайте ми Dajte mi

Draho Скъпо Skapo

Fotospotreby Фотоматериали Fotomateriali

Hľadám Търся Tarsia

Hudba Музика Muzika

Hračky Играчки Igrački

Kaviareň Кафе Kafe

Kde si môžem nájsť…? Къде мога да намеря…? Kade moga da namerja…?

Kedy zatvára obchod? Кога затваря магазинът? Koga zatvarja magazinat?

Kníhkupectvo Книжарница Knižarnica

Kurz Курс Kurs

Koľko to stojí? Колко струва? Kolko struva

Lacno Евтино Evtino

Lekáreň Аптека Apteka

Máte…? Имате ли…? Imate li…?

Máte drobné? Имате ли дребни пари? Imate li drebni pari?

Obchod Магазин Magazin

Odev Облекло Obleklo

Obuv Обувки Obuvki

Obchod na potraviny Хранителен магазин Chranitelen magazin

Peniaze Пари Pari

Šperky Бижута Bižuta

Tabák Тютюневи изделия, цигари Tjutjunevi izdelia, cigari

Trh Пазар Pazar

Ukážte mi, prosím Покажете ми, моля Pokažete mi, molia

Veľkoobchod Стоки на едро Stoki na edro

Zlatníctvo Злато Zlato

Zmenáreň Обменно бюро / Чейндж Obmenno biuro / Change

Potraviny Хранителни стоки Chranitelni stoky
Poznamka: slová z tej kapitoly je možno používať spolu so slovami z kapitoly V reštaurácii.
Biely syr Сирене Sirene

Bravčové Свинско Svinsko

Broskyňa Праскова Praskova

Cesnak Чесън Česan

Citrón Лимон Limon

Cibuľa Лук Luk

Cukor Захар Zachar

Čerstvé Прясно Priasno

Čokoláda Шоколад Šokolad

Dyňa Пъпеш Papeš

Džem Конфитюр Konfitiur

Fazuľa Боб Bob

Hríby Гъби Gabi

Chlieb Хляб Chliab

Jablko Ябълка Jabalka

Jogurt (Bulharský jogurt) Кисело мляко Kiselo mljako

Kapusta Зеле Zele

Káva Кафе Kafe

Kilo Килограм Kilogram

Korenie Подправки Podpravki

Kuracie Пилешко Pileško

Kyslé Кисело Kiselo

Maslo Масло Maslo

Mäso Месо Meso

Melón Диня Diňa

Mlieko Мляко Mliako

Mrkva Морков Morkov

Nápoj Питие Pitie

Ocot Оцет Ocet

Olej Олио Olio

Ovocie Плодове Plodove

Palacinka Палачинка Palačinka

Paradajky Домати Domati

Párky Кренвирши Krenvirši

Pomaranč Портокал Portokal

Prípravy Подправки Podpravki

Saláma Салам Salam

Syr Кашкавал Kaškaval

Slané Солено Soleno

Sladké Сладко Sladko

Suchá saláma Шпек салам Špek salam

Soľ Сол Sol

Šalát Салата Salata

Šošovica Леща Lešta

Šampiňóny Печурки Pečurki

Trpké Горчиво Gorčivo

Udené Пушено Pušeno

Uhorky Краставици Krastavici

Vajcia Яйца Jajca

Voda Вода Voda

Zelenina Зеленчуци Zelenčuci

Zmrzlina Сладолед Sladoled



V reštaurácii
Poznámka: slová z kapitoly „Potraviny“ môžete používať spolu s nasledujúcimi.
Alkoholické nápoje Алкохолни напитки Alkocholni napitki

Arašidy Фъстъци Fastaci

Bez soli Без сол Bez sol

Bez syra Без сирене Bez syrene

Bravčové Свинско Svinsko

Bravčový rezeň Свинска пържола Svinska paržola

Bublinkové Газирано Gazirano

Caca (smažené rybky) Цаца Caca

Čapované pivo Наливна бира Nalivna bira

Čašník / Čašníčka Сервитьор / Сервитьорка Servitjor / Servitjorka

Dezerty Десерти Deserti

Dobrá kuchyňa Добра кухня Dobra kuchňa

Dobrú chuť! Добър апетит! Dobar apetit

Dusené Задушено Zadušeno

Fazuľová polievka Боб чорба Bob čorba

Fľaša Бутилка Butilka

Hranolky Пържени картофи Parženi kartofi

Chcem si objednať Искам да поръчам Iskam da poračam

Chcem zarezervovať Искам да резервирам Iskam da rezerviram

Jedálny lístok Меню Menju

Jedlo Ястие Jastie

Káva Кафе Kafe

Kapor Шаран Šaran

Krab Рак Rak

Krajec chleba Филия хляб Filija chljab

Krevety Скариди Skaridi

Krčma Кръчма Kračma

Kurča grilované Пиле на грил Pile na gril

Kuracia polievka Пилешка супа Pileška supa

Kuracie prsia Пилешки гърди Pileški gardi

Kurací rezeň Пилешка пържола Pileška paržola

Kurča Пиле Pile

Lyžička Лъжица Lažica

Makrela Скумрия Skumrija

Mäso na ražni Шишче Šišče

Minerálna voda Минерална вода Mineralna voda

Minútky Аламинути Alaminuti

Mohli by ste mi priniesť…? Може ли да ми донесете…? Može li da mi donesete…?

Morské delikatesy Морски деликатеси Morski delikatesi

Na rošti На скара Na skara

Nazdravie! Наздраве! Nazdrave!

Nealko Безалкохолно Bezalkocholno

Nožík Нож Nož

Obed Обяд Objad

Obložený chlebík Сандвич Sandvič

Omáčka Сос Sos

Palacinka Палачинка Palačinka

Pečené Печено Pečeno

Pivo Бира Bira

Platíme dohromady Плащаме общо Plaštame obšto

Platíme zvlášť Плащаме отделно Plaštame otdelno

Plechovka Кутия Kutija

Pohár Чаша Čaša

Polievka Супа / Чорба Supa / Čorba

Popolník Пепелник Pepelnik

Predkrmy Предястия Predjastija

Prineste mi, prosím… Донесете ми, моля Donesete mi, molja

Príbor Прибор Pribor

Prídeme zase Пак ще дойдем Pak šte dojdem

Príloha Гарнитура Garnitura

Pstruh Пъстърва Pastarva

Rakia (tradičná pálenka) Ракия Rakia

Rakia hroznová Гроздова ракия Grozdova rakia

Rakia slivková Сливова ракия Slivova rakia

Raňajky Закуска Zakuska

Reštaurácia Ресторант Restorant

Rezeň Пържола Paržola

Ryba Риба Riba

Rybacia polievka Рибена чорба Ribena čorba

Ryža Ориз Oriz

Smažené Пържено Parženo

So syrom Със сирене Sas syrene

Sóda Сода Soda

Sójová omáčka Соев сос Soev sos

Sprepitné Бакшиш Bakšiš

Šalát Салата Salata

Šopský šalát Шопска салата Šopska slata

Špecialita Специалитет Specialitet

Tanier Чиния Činija

Udené Пушено Pušeno

Účet Сметка Smetka

Účet, prosím! Сметката, моля! Smetkata, molja!

Varené Варено Vareno

Varené jedlo Готвено ястие Gotveno jastie

Večera Вечеря Večerja

Vidlička Вилица Vilica

Víno Вино Вино

Vyprážané Панирано Panirano

Vyprážané rybie filé Панирано рибено филе Panirano ribeno file

Vyprážaný smažený rezeň Виенски шницел Vienski šnicel

Zarezervovať stôl na zajtra Да резервирам маса за утре Da rezerviram masa za utre

Zemiaky Картофи Kartofi

Žralok Акула Akula

Cestovanie / Ubytovanie
Auto Автомобил / Кола Avtomobil / Kola

Autobus Автобус Avtobus

Autobusová stanica Автогара Avtogara

Automapa Пътна карта Patna karta

Batožina Багаж Bagaž

Cesta Път Pat

Cestovanie Пътуване Patuvane

Colnica Митница Mitnica

Colník Митничар Mitničar

Čerpacia stanica Бензиностанция Benzinostancija

Deka Одеяло Odejalo

Diaľnica Автомагистрала Avtomagistrala

Dovolenka Почивка Počivka

Doklady Документи Dokumenti

Dvojposteľová izba Стая с две легла Staja s dve legla

Hotel Хотел Chotel

Izba Стая Staja

Kam ide ten autobus? За къде е автобусът? Za kade e avtobusat?

Kde si môžem prenajať…? Къде може да наема…? Kade može da naema…?

Kedy je odchod? Кога е тръгването? Koga e tragvaneto?

Kedy je príchod? Кога е пристигането? Koga e pristiganeto?

Koľko kilometrov je do…? Колко километра е до…? Kolko kilometra e do…?

Letenka Самолетен билет Samoleten bilet

Letisko Летище / Аерогара Letište / Aerogara

Lietadlo Самолет Samolet

Lístok Билет Bilet

Máte voľnú izbu? Имате ли свободна стая? Imate li svobodna staja?

Miestenka Запазено място Zapazeno mjasto

Obsluha Обслужване Obslužvane

Odchod Тръгване Tragvane

Odlet Излитане Izlitane

Papiere Документи Dokumenti

Parkovisko Паркинг Parking

Pas Паспорт Pasport

Pasová kontrola Паспортна проверка Pasportna proverka

Poplatok Такса Taksa

Poschodie Етаж Etaž

Príchod Пристигане Pristigane

Prílet Кацане Kacane

Prístelok Допълнително легло Dopalnitelno leglo

Sprievodca Екскурзовод Ekskurzovod

Trojposteľová izba Стая с три легла Staja s tri legla

Ubytovanie Настаняване Nastanjavane

Upratovačka Камериерка Kamerierka

Verejná doprava Градски транспорт Gradski transport

Vlak Влак Vlak

Výlet Екскурзия Ekskurzija

Železničná stanica Гара Gara



Na pláži
Aká je predpoveď? Каква е прогнозата? Kakva e prognozata?

Aké počasie bude zajtra? Какво ще е времето утре? Kakvo šte e vremeto utre?

Boja Шамандура Šamandura

Bazén Басейн Basejn

Horúčava Жега Žega

Je nebezpečné Опасно е Opasno e

Koľko stupňov je? Колко градуса е? Kolko gradusa e?

Lehátko Шезлонг Šezlong

Loď Кораб Korab

Pekné počasie Хубаво време Chubavo vreme

Plachetnica Платноходка Platnochodka

Plavčík Спасител Spasitel

Počasie sa pokazilo Времето се развали Vremeto se razvali

Prší Вали Vali

Pláž Плаж Plaž

Slnečník Чадър Čadar

Sprcha Душ Duš

Taška Чанта Čanta

Uterák Кърпа Karpa

V akom smere je pláž? В каква посока е плажът? V kakva posoka e plažat?

Voda je studená / teplá Водата е студена / топла Vodata e studena / topla

Vodný bicykel Водно колело Vodno kolelo

Veľké vlny Големи вълни Golemi valni

Zamračené Облачно Oblačno

Zima Студено Studeno

Zdravie
Alergický Алергичен Alergičen

Bolesť Болка Bolka

Bolí ma brucho Боли ме корем Boli me korem

Bolí ma hlava Боли ме глава Boli me glava

Ekzém Екзема Ekzema

Hnačka Диария Diarija

Horúčka Температура Temperatura

Choroba Болест Bolest

Chorý Болен Bolen

Chrípka Грип Grip

Je mi na vracanie Гади ми се Gadi mi se

Je mi zle Лошо ми е Lošo mi e

Kašeľ Кашлица Kašlica

Krč Схващане Schvaštane

Krvácanie Кървене Karvene

Krvná skupina Кръвна група Kravna grupa

Lekár Лекар Lekar

Lekáreň Аптека Apteka

Liek Лекарство Lekarstvo

Nádcha Хрема Chrema

Nemocnica Болница Bolnica

Obklad Компрес Kompres

Obväz Превръзка Prevrazka

Odkedy je to tak? Откога е така? Otkoga e taka?

Omdlel som Припаднах Pripadnach

Opuch Оток Otok

Pohotovosť Бърза помощ Barza pomošt

Poistenie Застраховка Zastrachovka

Prechladnutý Настинал Nastinal

Puk Пъпка Papka

Sanitka Линейка Linejka

Tep Пулс Puls

Teplomer Термометър Termometar

Točí sa mi hlava Вие ми се свят Vie mi se svjat

Úpal Слънчев удар Slančev udar

Úraz Злополука Zlopoluka

Vracať Повръщам Povraštam

Vysoký krvný tlak Високо кръвно налягане Visoko kravno naljagane

Záchvat Пристъп Pristap

Zápal Възпаление Vazpalenie

Zápcha Запек Zapek

Zlomenina Счупване Sčupvane

Zlomil som si Счупих си Sčupich si

Zub Зъб Zab

Zubár Зъболекар Zabolekar

Žalúdok Стомах Stomach


Texty zostavil a preložil: Nikolay Fenerski








Сподели с приятели:




©obuch.info 2024
отнасят до администрацията

    Начална страница