Základné poznatky o bulharčine základné informácie

Samohlásky

• 
  Bulharčina má šesť samohlások.
  
• 
  Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky.
  
• 
  Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ [ă], ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.
  
• 
  Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický.
  
• 
  Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.
  

• 
  Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém.
  
• 
  V Bulharčine je pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť: [б:п, б’:п’, ф:в, ф’:в’, т:д, т’:д’, с:з, с’:з’, ц:дз, ц’:дз’, ш:ж, ч:дж, к:г, к’:г’, х:х’]
  
• 
  Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб [хл’ап], любов [л’убоф], шофьор [шоф’ор].
  
• 
  Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.
  
• 
  V Bulharčine (rovnako ako v Slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t.j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад [млат], здрав [здраф], хляб [хл’ап], вдовство [вдофство].
  
• 
  Neznelé spoluhláske sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба [свадба], анекдот [анегдот], сеитба [сеидба].
  

• 
  eliminácia skloňovania mien;
  
• 
  vývin určitého člena s príponou;
  
• 
  neprítomnosť neurčitku slovesa;
  
• 
  zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
  
• 
  rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.
  

• 
  ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
  
• 
  neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
  
• 
  gramatické kategórie
  

rod: mužský

ženský

stredný

určitý člen

čas: prítomný, budúci, aorist, imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum, budúci čas v minulosti, predbudúci čas, predbudúci čas v minulosti.

osoba: 1. osoba, 2. osoba, 3. osoba

slovesný rod: činný, trpný

vid: nedokonavý, dokonavý

spôsob: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, spôsob nepriamej výpovede


Podstatné mená
Určitý člen

Rod
	plný člen	krátky člen
Mužský rod	-ът / ят [vyslovuje sa * ăt / jăt]	-a/я [vyslovuje sa * ă/ jă]
Ženský rod	-та	-
Stredný rod	-то	-
Množné číslo (všetky rody)	-те	-

мъж, мъжът, мъжа, мъжете

дъб, дъбът, дъба, дъбовете

учител, учителят, учителя, учителите

приятел, приятелят, приятеля, приятелите

жена, жената, жените

приятелка, приятелката, приятелките

море, морето, моретата

1. 
   аз съм ja som
   
2. 
   ти си ty si
   
3. 
   той on
   

то ono

1. 
   ние сме my sme
   
2. 
   вие сте vy ste
   
3. 
   те са oni, ony sú
   
   
   

1. 
   аз пиша ние пишем
   
2. 
   ти пишеш вие пишете
   
3. 
   той те пишат
   

то

1. ja píšem my píšeme

2. ty píšeš vy píšete

3. on oni, ony píšu

ona } píše

ono
Budúci čas

1. 
   аз ще пиша ние ще пишем
   
2. 
   ти ще пишеш вие ще пишете
   
3. 
   той те ще пишат
   

то
1. ja budem písať my budeme písať

2. ty budeš písať vy budete písať

3. on oni, ony budú písať

ona } bude písať

ono

4. 
   аз писах ние писахме
   
5. 
   ти писа вие писахте
   
6. 
   той те писаха
   

то
Imperfektum – пишех

1. 
   бих писал бихме писали
   
2. 
   би писал бихте писали
   
3. 
   би писал биха писали
   

2. písal by si písali by ste

3. písal by písali by

Rozkazovací spôsob

1. 
   -------- -----------------
   
2. 
   пиши пишете
   
3. 
   -------- -----------------
   

1. ---------

2. píš píšte

3. ---------

кога (kedy)

как (ako)

защо (prečo)

• 
  Какво е това? Čo je to?
  

• 
  Как се казваш? Как се казвате? Ako sa voláš? Ako sa voláte?
  

• 
  Откъде си? Откъде сте? Odkiaľ si? Odkiaľ ste?
  

• 
  Къде си (сте) роден (родена)? Kde si (ste) sa narodil/a (narodili)?
  

• 
  Къде живееш? Къде живеете? Kde žiješ? Kde žijete?
  

• 
  Как си? Ako sa máš?
  

• 
  Какво учиш (учите)? Čo študuješ (študujete)?