Autori: študenti lektorátu, r. 2006/2007
Základné poznatky o bulharčine
základné informácie
Bulharčina je indoeurópsky jazyk, a patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Bulharčina demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.
Bulharčina patri do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako Gréčtina, Rumunčina, Albánčina a Srbčina. Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém), a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy. (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.
História
Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:
-
Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) vyskytlo sa v období medzi slovanskou invasiou u východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.
-
Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.
Hlaholika
Starobulharská cyrilika
-
Stredoveká bulharčina (12. - 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.
-
Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do dnes; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.
Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.
Hláskoslovná charakteristika
Abeceda a výslovnosť
Pôvodne bola bulharčina písaná hlaholikou, ktorá bola od 10. storočia nahradená cyrilikou. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes užívanej podoby.
Súčasná Bulharská cyrilika
veľké:
|
А
|
Б
|
В
|
Г
|
Д
|
Е
|
Ж
|
З
|
И
|
Й
|
К
|
Л
|
М
|
Н
|
О
|
П
|
Р
|
С
|
Т
|
У
|
Ф
|
Х
|
Ц
|
Ч
|
Ш
|
Щ
|
Ъ
|
Ь
|
Ю
|
Я
|
malé:
|
а
|
б
|
в
|
г
|
д
|
е
|
ж
|
з
|
и
|
й
|
к
|
л
|
м
|
н
|
о
|
п
|
р
|
с
|
т
|
у
|
ф
|
х
|
ц
|
ч
|
ш
|
щ
|
ъ
|
ь
|
ю
|
я
|
prepis:
|
a
|
b
|
v
|
g
|
d
|
e
|
ž
|
z
|
i
|
j
|
k
|
l
|
m
|
n
|
o
|
p
|
r
|
s
|
t
|
u
|
f
|
ch
|
c
|
č
|
š
|
št
|
ă
|
j
|
ju
|
ja
|
Samohlásky
-
Bulharčina má šesť samohlások.
-
Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky.
-
Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ [ă], ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.
-
Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický.
-
Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.
|
predné/mäkké
|
stredné
|
zadné
|
široké
|
е
|
а
|
о
|
úzke
|
и
|
ъ
|
у
|
Spoluhlásky
-
Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém.
-
V Bulharčine je pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť: [б:п, б’:п’, ф:в, ф’:в’, т:д, т’:д’, с:з, с’:з’, ц:дз, ц’:дз’, ш:ж, ч:дж, к:г, к’:г’, х:х’]
-
Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб [хл’ап], любов [л’убоф], шофьор [шоф’ор].
-
Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.
-
V Bulharčine (rovnako ako v Slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t.j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад [млат], здрав [здраф], хляб [хл’ап], вдовство [вдофство].
-
Neznelé spoluhláske sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба [свадба], анекдот [анегдот], сеитба [сеидба].
б
|
[b]
|
Znelá bilabiálna plozíva
|
баба
|
бьо/бю/бя
|
[b’]
|
Znelá palatálna bilabiálna plozíva
|
бял
|
в
|
[v]
|
Znelá labiodentálna frikatíva
|
вятър
|
вьо/вю/вя
|
[v’]
|
Znelá palatálna labiodentálna frikatíva
|
вяра
|
г
|
[g]
|
Znelá velárna plozíva
|
година
|
гьо/гю/гя
|
[g’]
|
Znelá palatálna plozíva
|
гювеч
|
д
|
[d]
|
Znelá alveolárna plozíva
|
давам
|
дьо/дю/дя
|
[d’]
|
Znelá postalveloárna plozíva
|
дядо
|
ж
|
[ž]
|
Znelá postalveolárna frikatíva
|
жаба
|
дж
|
[dž]
|
Znelá postalveolárna afrikatíva
|
джоб
|
з
|
[z]
|
Znelá alveolárna frikatíva
|
земя
|
зьо/зю/зя
|
[z’]
|
Znelá palatálna alveolárna frkatíva
|
зюмбюл
|
дз
|
[dz]
|
Znelá alveolárna afrikatíva
|
дзънкам
|
дзьо/дзю/дзя
|
[dz’]
|
Znelá palatálne alveolárna afrikatíva
|
fakultatívne
|
й
|
j
|
Glaid
|
йод
|
к
|
[k]
|
Neznelá velárna plozíva
|
корен
|
кьо/кю/кя
|
[k’]
|
Neznelá palatálna plozíva
|
кюнец
|
л
|
[l]
|
Neznelý laterálný alveolárny aproximant
|
лоза
|
льо/лю/ля
|
[l’]
|
Palatálny laterálny aproximant
|
лято
|
м
|
[m]
|
Bilabiálna nazála
|
мама
|
мьо/мю/мя
|
[m’]
|
Palatálna bilabiálna nazála
|
място
|
н
|
[n]
|
Alveolárna nazála
|
нос
|
ньо/ню/ня
|
[n’]
|
Palatálna nazála
|
нямам
|
п
|
[p]
|
Neznelá bilabiálna plozíva
|
пролет
|
пьо/пю/пя
|
[p’]
|
Neznelá palatálna bilabiálna plozíva
|
пясък
|
р
|
[r]
|
Alveolárna
|
радост
|
рьо/рю/ря
|
[r’]
|
Palatálno-alveolárna
|
рядък
|
с
|
[s]
|
Neznelá alveolárna frikatíva
|
семе
|
сьо/сю/ся
|
[s’]
|
Neznelá palatálna alveolárna frikatíva
|
сяра
|
т
|
[t]
|
Neznelá alveovárna plozíva
|
товар
|
тьо/ тю/ тя
|
[t’]
|
Neznelá postalveolárna plozíva
|
тяло
|
ф
|
[f]
|
Neznelá labiodentálna frikatíva
|
фосфор
|
фьо/фю/фя
|
[f’]
|
Neznelá palatálna labiodentálna frikatíva
|
фьон
|
х
|
[x]
|
Neznelá velárna frikatíva
|
хляб
|
хю
|
[x’]
|
Neznelá palatálna frikatíva
|
Хюндай
|
ц
|
[c]
|
Neznelá alveolárna afrikatíva
|
цена
|
цьо/цю/ця
|
[c’]
|
Neznelá alveolárna afrikatíva
|
цял
|
ч
|
[č]
|
Neznelá postalveolárna afrikatíva
|
чудо
|
ш
|
[š]
|
Neznelá postalveolárna frikatíva
|
шепот
|
morfologická charakteristika
Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov:
-
eliminácia skloňovania mien;
-
vývin určitého člena s príponou;
-
neprítomnosť neurčitku slovesa;
-
zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
-
rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.
Ohybné a neohybné slovné druhy
-
ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
-
neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
-
gramatické kategórie
rod: mužský
ženský
stredný
číslo: jednotné, množné
určitý člen
čas: prítomný, budúci, aorist, imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum, budúci čas v minulosti, predbudúci čas, predbudúci čas v minulosti.
osoba: 1. osoba, 2. osoba, 3. osoba
slovesný rod: činný, trpný
vid: nedokonavý, dokonavý
spôsob: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, spôsob nepriamej výpovede
Podstatné mená
Určitý člen
Rod
|
|
|
plný člen
|
krátky člen
|
Mužský rod
|
-ът / ят [vyslovuje sa * ăt / jăt]
|
-a/я [vyslovuje sa * ă/ jă]
|
Ženský rod
|
-та
|
-
|
Stredný rod
|
-то
|
-
|
Množné číslo (všetky rody)
|
-те
|
-
|
мъж, мъжът, мъжа, мъжете
дъб, дъбът, дъба, дъбовете
учител, учителят, учителя, учителите
приятел, приятелят, приятеля, приятелите
жена, жената, жените
приятелка, приятелката, приятелките
море, морето, моретата
небе, небето, небесата
Tvorenie množného čísla
Mužský rod – jednoslabičné
Koncovka
|
Príklady
|
- ове/ - еве
|
хляб – хлябове, стол – столове, град градове, брой – броеве, строй - строеве
|
- и
|
внук – внуци, вълк – вълци, гост – гости
|
- е
|
мъж – мъже, кон – коне, княз – князе
|
- а
|
рог – рога, крак – крака
|
- ища
|
край – краища, плет – плетища
|
- я
|
брат – братя
|
Mužský rod – viacslabičné
Koncovka
|
Príklady
|
- и
|
булевард – булеварди, вестник – вестници, работник – работници, баща – бащи
|
- овци/ евци
|
дядо – дядовци, чичо – чичовци
|
- ове
|
вятър – ветрове, огън – огньове, център - центрове
|
Ženský rod
Koncovka
|
Príklady
|
- и
|
жена – жени, студентка – студентки, приятелка – приятелки, учителка – учителки, минута – минути, кост - кости
|
- е
|
ръка – ръце, нога – нозе
|
Stredný rod
Koncovka
|
Príklady
|
- а
|
мляко – млека, село – села, вино – вина
|
- я
|
събрание – събрания, копие – копия
|
- ета/ - та
|
теле – телета, конче – кончета, пране - пранета
|
- ена
|
име – имена, знаме – знамена, време – времена, рамо - рамена
|
- еса
|
чудо – чудеса, небе – небеса,
|
- и
|
око – очи, ухо – уши, животно – животни, сказуемо – сказуеми
|
Slovesá
Časovanie slovesa съм (byť) – prítomný čas
-
аз съм ja som
-
ти си ty si
-
той on
тя } e ona} je
то ono
-
ние сме my sme
-
вие сте vy ste
-
те са oni, ony sú
Slovesné časy v bulharskom jazyku
Prítomný čas
Jednotné číslo Množné číslo
-
аз пиша ние пишем
-
ти пишеш вие пишете
-
той те пишат
тя } пише
то
1. ja píšem my píšeme
2. ty píšeš vy píšete
3. on oni, ony píšu
ona } píše
ono
Budúci čas
-
аз ще пиша ние ще пишем
-
ти ще пишеш вие ще пишете
-
той те ще пишат
тя } ще пише
то
1. ja budem písať my budeme písať
2. ty budeš písať vy budete písať
3. on oni, ony budú písať
ona } bude písať
ono
Aorist
-
аз писах ние писахме
-
ти писа вие писахте
-
той те писаха
тя } писа
то
Imperfektum – пишех
Perfektum – писал съм
Pluskvamperfektum – бях писал
Predbudúci čas – ще съм писал
Budúci čas v minulosti – щях да пиша
Predbudúci čas v minulosti – щях да съм писал
Podmieňovací spôsob
-
бих писал бихме писали
-
би писал бихте писали
-
би писал биха писали
1. písal by som písali by sme
2. písal by si písali by ste
3. písal by písali by
Rozkazovací spôsob
-
-------- -----------------
-
пиши пишете
-
-------- -----------------
1. ---------
2. píš píšte
3. ---------
Otázky
кой, коя, кое, кои (kto, ktorý, aký)
какъв, каква, какво, какви (aký)
чий, чия, чие, чии (čí)
какво (čo)
къде (kde, kam)
кога (kedy)
как (ako)
защо (prečo)
колко (koľko)
-
Как се казваш? Как се казвате? Ako sa voláš? Ako sa voláte?
-
Откъде си? Откъде сте? Odkiaľ si? Odkiaľ ste?
-
Къде си (сте) роден (родена)? Kde si (ste) sa narodil/a (narodili)?
-
Къде живееш? Къде живеете? Kde žiješ? Kde žijete?
-
Какво учиш (учите)? Čo študuješ (študujete)?
Сподели с приятели: |