Bulharsko a bulharčina
Praktický turistický a jazykový sprievodca
Prajeme Vám šťastnú cestu, pekné zážitky a veľa slnka!
Bulharsko
Bulharsko leží v severovýchodnej časti Balkánskeho poloostrova. Na Severe má spoločné hranice s Rumunskom, na západe so Srbskom a Macedónskom, na juhu s Gréckom a Tureckom a na východe s Čiernym morom. Rozloha Bulharska je 111 000 km2. Podľa sčítania ľudu z roku 2001 počet obyvateľstva je 7 928 901. Hlavné mesto Bulharska je Sofia, kde býva viac ako jeden milión obyvateľov. Oficiálny jazyk je bulharčina, písmo – cyrilika. Náboženstvo je prevažne Východopravoslávne.
POTREBNÉ INFORMÁCIE
Adresa veľvyslanectva Slovenskej republiky v Bulharsku:
Republika Bulgaria
1000 Sofia
Bulvár Janko Sakazov 9
E-mail: svkemba@ttm.bg
Adresa veľvyslanectva Bulharskej republiky v SR:
811 06 Bratislava
Kuzmányho 1
Tel.: 00421/2/5315308
Fax: 00421/2/5312404
Upozorňujeme:
Je užitočné:
-
overiť si, či voda z vodovodu je pitná (alebo radšej si zakúpiť minerálku)
-
neopaľovať sa prudko, najmä deti sú citlivé na úpaly
-
dbať na správne uskladnenie potravín
-
umývať ovocie a zeleninu zakúpenú na tržnici
-
mastné jedlá je dobré zapiť pohárom piva, nejesť príliš ťažké jedlá
-
nosiť so sebou základné lieky proti bolestiam žalúdka a horúčke
Dôležité telefónne čísla :
Prvá pomoc 150
Požiarnici 160
Polícia 166
Dopravná polícia 165, 98272823
Havarijná pomoc 146, 91146
Mena a menové predpisy
Bulharskou menovou jednotkou je 1 LEV (1BGL = 100 stotiniek). Od roku 1999 bola mena pevne viazaná na DEM (1BGL = 1 DEM), neskôr na EUR (1 EUR = 1, 95 BGL). Bankomaty prijímajú bežné platobné karty (Visa, Eurocard, American Express). Od roku 2000 boli zavedené registračné pokladne a každý kto ju používa, musí vydať potvrdenie v miestnej mene.
V obehu sú mince s nominálnou hodnotou 1, 2, 5, 10, 20 a 50 stotiniek a bankovky s nominálnou hodnotou 1, 2, 5, 10, 20, 50 a 100 leva. Odporúča sa kúpiť USD alebo EUR a vymeniť leva v Bulharsku. Výmena peňazí je možná len v zmenárňach a bankách. V niektorých bankách sa dajú zameniť aj slovenské koruny, ale najvýhodnejší kurz je pri výmene EUR.
Výmena valuty nie je povinná. Cudzinci môžu dovážať alebo vyvážať bulharskú menu alebo inú zahraničnú valutu v hotovosti a bez vyplnenia písomnej deklarácie na hraničnom priechode v sume do 5000 BGL.
UPOZORŇUJEME, že napriek ponuke„výborného“ kurzu „pouličných“ obchodníkov je
nebezpečné meniť peniaze mimo bánk a zmenární. Zväčša sa jedná o podvod.
Čas
V Bulharsku platí východoeurópsky čas, čo znamená stredoeurópsky čas + 1 hodina. Nezabudnite si nastaviť hodinky o hodinu dopredu.
V prípade, že cestujete autom odporúčame Vám:
V súčasnosti je v krajine vybudovaných cca 37 000 km cestnej siete, no len menšia časť komunikácií zodpovedá európskym štandartom. V Bulharsku sa jazdí vpravo, hustota premávky je menšia ako na Slovensku, cestovanie je časovo náročnejšie.
KULTÚRA A DEJINY
Začiatok
Základy bulharskej kultúry ležia ešte v najstarších časoch našej civilizácie, niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Najstarší zlatý poklad na svete, datovaný 8 000 rokov pr. n. l., je nájdený neďaleko hlavného prímorského mesta Varny a dnes sa nachádza v mestskom archeologickom múzeu. Na území Bulharska je veľa pozostatkov, ktoré svedčia o rozvinutej a dlhodobej thráckej kultúre. Pochádzajú odtiaľ aj známy hrdinovia Orfeus a Spartakus. V antickej dobe mali veľký ekonomický a kultúrny význam polisy (mestá-štáty) Philipopolis - dnes Plovdiv, Odesos - dnes Varna, Mesemvria - dnes Nesebar, Apolónia - dnes Sozopol a iné. Grécko-byzantská kultúra mala veľký vplyv na súčasné Bulharsko, čo je možno vidieť v múzeách a zachovalých starodávnych mestách. Bulharsko je na štvrtom mieste v zozname UNESCO v počte kultúrnych a historických pamiatok.
Bulharský štát
Bulharský štát bol založený v roku 681 chanom Asparuhom, keď do územia prenikli prabulhari, kočovný kmeň, pochádzajúci z Ázie. Počet prabulharov bol oveľa menší ako Slovanov, ktoré už tu bývali. Bulhari, ktorí boli bojovní a mali organizačné schopnosti sa zjednotili so Slovanmi, ktorí boli mierumilovní a spolu utvorili nový silný štát, ktorý sa stal hlavným strategickým súperom Byzantsej ríše.
V roku 865 bulharský cisár Boris I prijal kresťanstvo ako oficiálne štátne náboženstvo. Jeho poslanci rokovali aj s pápežom o prijatí rímskeho kresťanstva, ale to by viedlo k veľkému konfliktu s južným susedom – preto cisár prijal náboženstvo z Konstantinopolu. V 10. a 11. stor. Bulharsko viackrát bojovalo s Byzantskou ríšou a rozloha štátu dosiahla približne takú veľkost ako dnešné Francúzsko.
Žiaci Cyrila a Metoda Kliment, Naum, Konstantin, Sava, Gorazd a Angelár založili prvé kultúrne centrá a spisovné školy v Ochride a v Preslave. 10. stor. tzv. „zlaté“ bolo vrcholom v rozvoji stredovekej bulharskej kultúry. Na čele štátu bol cisár Simeon, syn Borisa I. Cyril a Metod vytvorili abecedu, zvanú „hlaholiku“, ktorou sa v Bulharsko menej písalo ako cyrilikou, vytvorenou Klimentom Ohridským a ktorou sa dodnes píše v mnohých slovanských štátoch. Stredoveké bulharské knihy a spisovatelia silne ovplyvňujú rozvoj ostatných slovanských národov – najmä Rusko, kde bulharské pisomné pamiatky prenikali a zachovali sa počas osmanskej nadvlády.
Osmanská nadvláda v 14. stor. značne narušila vývoj v Bulharsku. Bulharská Renesancia sa začala až v druhej polovici 18. stor. Nová epocha v dejinách štátu nastúpila v roku 1878, keď sa pomocou ruských, rumunských a fínskych vojakov Bulharsko oslobodilo.
Do roku 1945 Bulharsko bolo monarchiou. Po roku 1945 patrilo ku komunistickým krajinám a malo podobný historický vývoj ako Slovensko.
Bulharský folklór
Bulharský folklór je veľmi bohatý a rozmanitý. Ľudové zvyky a sviatky si zachovali svoje pohanské prvky pomimo kresťanskej kultúry. Medzi najobľúbenejšie a najzaujímavejšie patrí: „nestinárstvo“ – muž a žena „nestinári“ tancujú bosí v kruhu na žeravom uhlí a držia ikonu; „lazaruvane“ – na jar malé dievčatá, oblečené v ľudových oblekoch spievajú a zbierajú darčeky; „koledári“ – na Vianoce muži spievajú po celej dedine so želaním bohatej úrody, vchádzajú do každého domu, kde ich gazdovia obdarúvajú drobnými darčekmi; „motýľ“ – spoločná modlitba na dážď atď.
Bulharská kuchyňa
Bulharská kuchyňa ponúka pestrý výber národných ľahko stráviteľných jedál. Ich súčasťou je predovšetkým čerstvá zelenina, šaláty, grilované, varené najmä bravčové a hydinové mäso aj mäsá na rošte a ryby v rôznej úprave. Významnou a špecifickou súčasťou národných jedál je bulharský jogurt – kyslé mlieko. Ako príloha a samostatne sa v reštauráciach ponúka najmä šopský šalát, ktorý si sám dochucuje zákazník podľa svojej chuti vínnym octom a olivovým olejom. Bulhari obľubujú najmä pikantné jedlá. Sladké šaláty sú v Bulharsku neznámym pojmom.
Šaláty a predjedlá
-
šopský šalát – bulharský národný šalát z čerstvej zeleniny (paradajky, uhorky, papriky, cibuľa) s nastrúhaným kravským alebo ovčím syrom
-
ovčiarsky šalát – šalát zo zeleniny, šunky, kukurice a šampiónmi
-
kjopolu – pečené a potlačené baklažány a papriky s cesnakom a orechmi
-
papriky bjurek – vyprážané papriky plnené kravským alebo ovčím syrom
-
syr na šopský spôsob – kravský alebo ovčí syr zapečený s paradajkami a paprikami v keramickej nádobe
Polievky
-
tarator – osviežujúca studená letná polievka s jogurtom a uhorkami
-
kláštorná fazuľová polievka (manastirska bob čorba) – polievka zo suchej fazule podľa kláštorného receptu
-
škembe čorba – držková polievka
-
teleško vareno – polievka s teľacím mäsom
Hlavné jedlá
-
kavarma – mäso s cibuľou
-
teľacie pečené – teľacia roláda
-
sarmi – ryža a mleté mäso zabalené v listoch z kyslej kapusty, alebo viničných listoch
-
čeverme – pečené jahňa na ražni
-
plnená paprika s mletým mäsom a ryžou
-
ražniči
-
fašírky - čevapčiči
Dezerty
-
kravské alebo ovčie kyslé mlieko - podobné ako jogurt
-
banica – druh pečeného koláča s bielym syrom alebo tvarohom
-
palacinka – s orechmi a medom
Naša rada: ochutnajte bulharskú hroznovú pálenku (rakiu) značky Sungurlare a spolu s tým si zajedzte šopský alebo ovčiarsky šalát, ako to robia Bulhari.
Bulharské vína
Bulharská vinárska tradícia sa datuje od čias Trákov, krajina je bohatá na rôzne druhy vína a viničných násad. Veľký počet slnečných dní na juhu krajiny je zárukou vynikajúceho červeného vína. Na severe sa darí skôr bielym vínam. Typické bulharské vína sú Mavrud, Gamza a Melnické. Bulhari pijú prevažne červené suché vína.
K najznámejším vínam patria:
Červené vína
-
Cabernet Sauvignon zo Svištova, Slivenu
-
Mavrud z Asenovgradu
-
Gamza z Plevenu, Suchindolu a Noveho Sela
-
Melnické vína
Biele vína
-
Traminer z Chan Krumu, Preslavu a Šumenu
-
Aligote z Ljaskovca
-
Misket zo Straldže
-
Sauvignon Blan z Targovišta
-
Šardone z Ruse a Slavjanci
-
Muskat z Pomoria a Varny
BULHARČINA
Bulharčina je slovanský jazyk a patrí k tzv. analytickým jazykom, čo znamená, že nemá pády a vzťahy sa vyjadrujú pomocou predložiek. V bulharčine sa neskloňuje, slová sa používajú v základnej forme, bez koncoviek.
Je potrebné vedieť, že sa v bulharčine vyká a tyká ako v slovenčine, ale zväčša je normálne si v rozhovore s neznamým tykať, čiže zdvorilá forma sa nedodržiava tak prísne ako v slovenčine.
Zaujímavosťou je, že na celom svete jedine v Bulharsku znamená kývnutie hlavou „nie“ a potrasenie z boka na bok „áno“. Cudzinec si na to ťažko zvyká a často sa tak mýli. Podľa legendy tento zvyk pochádza z obdobia tureckej nadvlády, keď Turci chceli násilne zmeniť kresťanské náboženstvo obyvateľstva na islam. Dávali Bulharom nôž pod krk a pýtali sa či zmenia svoje náboženstvo, kresťania odpovedali „nie“ kývnutím hlavy tak, aby sa nepodrezali. Historickú pravdu prečo Bulhari kývajú opačne však asi nikto nevie povedať aj keď je táto legenda zaujímavá.
Bulharská abeceda
Písanie v bulharčine Výslovnosť
А, а A
Б, б B
В, в V
Г, г G
Д, д D
Е, е E
Ж, ж Ž
З, з Z
И, и I
Й, й J
К, к K
Л, л L
М, м M
Н, н N
О, о O
П, п P
Р, р R
С, с S
Т, т T
У, у U
Ф, ф F
Х, х CH (H)
Ц, ц C
Ч, ч Č
Ш, ш Š
Щ, щ Št
Ь, ь (vyslovuje sa ako mäkkosť predchádzajucej spoluhlásky)
Ъ, ъ (historicky v slovenčine U, vyslovuje sa medzi A a U)
Ю, ю Ju
Я, я Ja
Poznamka: pismeno Ъ je dané v slovenskej výslovnosti ako A
KRÁTKY SLOVNÍK (slová a výrazy)
Informačné nápisy
V bulharčine Výslovnosť V slovenčine
Авариен изход Avarien izchod Nudzový východ
Асансьор Asansior Výťah
Бутни Butni Tlačiť / Tam
Бърза помощ Barza pomošt Pohotovosť
Влизането забранено Vlizaneto zabraneno Vstup je zakazaný
Внимание Vnimanie Pozor
Внимание, зло куче Vnimanie, zlo kuče Pozor, zlý pes
Вода за пиене Voda za piene Pitná voda
Водата не е за пиене Vodata ne e za piene Voda nie je pitná
Вход Vchod Vchod / Vstup
Вход забранен Vchod zabranen Vstup je zakazaný
Вход свободен Vchod svoboden Vstup je voľný
Гара Gara Železničná stanica
Гардероб Garderob Šatňa
Дава се под наем Dava se pod naem Prenajíma sa
Дръпни Drapni Ťahať / Sem
Жени Ženy Dámy
Заето Zaeto Obsadené
Закусвалня Zakusvalnja Občerstvenie
Запазени места Zapazeni mesta Miestenky
Затворено Zatvoreno Uzavreté
Изход Izchod Východ
Каса Kasa Pokladňa
Контрол Kontrol Kontrola
Къпането забранено Kapaneto zabraneno Kúpanie je zakazané
Летище / Аерогара Letište / Aerogara Letisko
Магазин Magazin Obchod
Минаването забранено Minavaneto zabraneno Prechod je zakazaný
Митница Mitnica Colnica
Мъже Maže Páni
Не газете тревата Ne gazete trevata Nechodiť po trávniku
Не отваряй Ne otvariaj Neotvarať
Не пипай Ne pipaj Nedotykajte sa
Не работи Ne raboti Nefunguje
Непушачи Nepušači Nefajčiari
Обмяна на валута Obmjana na valuta Zmenáreň
Опасно Opasno Nebezpečnosť
Опасно за живота Opasno za života Životu nebezpečné
Отворено Otvoreno Otvorené
Отрова Otrova Jed
Пази тишина Pazi tišina Nerušiť / Dodržiavať ticho
Паркинг Parking Parkovisko
Поща Pošta Pošta
Почивен ден Počiven den Pracovný kľud
Подлез Podlez Podchod
Пушачи Pušači Fajčiari
Пушенето забранено Pušeneto zabraneno Fajčenie je zakazané
Първа помощ Parva pomošt Prvá pomoc
Работно време Rabotno vreme Pracovná doba
Разпродажба Razprodažba Výpredaj
Свободно Svobodno Voľno
Снимането забранено Snimaneto zabraneno Zákaz fotiť
Срок на годност Srok na godnost Dátum spotreby
Строеж Stroež Stavba
Тоалетни Toaletni Toalety
Тук не се пуши Tuk ne se puši Nefajčiť
Умивалня Umivalnja Umyváreň
Чакалня Čakalnja Čakáreň
Частна собственост Častna sobstvenost Súkromný majetok
Zámená
V slovenčine V bulharčine Výslovnosť
Ja Аз Az
Ty Ти Ty
On / Ona / Ono Той / Тя / То Toj / Tja / To
My Ние Nie
Vy Вие Vie
Oni / Ony Те Te
Môj Мой Moj
Tvoj Твой Tvoj
Jeho Негов Negov
Náš Наш Naš
Váš Ваш Vaš
Ich Техен Techen
Zoznamenie, Pozdravy, Dorozumenie
Ahoj / Zdravím / Nazdar Здравей Zdravej
Ako sa máte? Как сте? Kak ste?
Ako sa máš? Как си? Kak si?
Ako sa voláte? Как се казвате? Kak se kazvate?
Áno Да Da
Bohužial Съжалявам Sažaliavam
Ďakujem Благодаря / Мерси Blagodaria / Mersi
Ďakujem pekne Много благодаря Mnogo blagodaria
Ďakujem, dobre Благодаря, добре Blagodaria, dobre
Dobré ráno! Добро утро! Dobro utro!
Dobrý deň! Добър ден! Dobar den!
Dobrý večer! Добър вечер! Dobar večer!
Dobrú noc! Лека нощ! Leka nošt!
Dovidenia Довиждане Doviždane
Čo je? Какво има? Kakvo ima?
Čo sa deje? Какво става? Kakvo stava?
Čo sa stalo? Какво стана? Kakvo stana?
Čo mám robiť? Какво да правя? Kakvo da pravia?
Čo pracujete? Какво работите? Kakvo rabotite?
Čo študujete? Какво учите? Kakvo učite?
Kde bývate? Къде живеете? Kade živeete?
Kde sa nachádza? Къде се намира? Kade se namira?
Koľko rokov máte? На колко години сте? Na kolko godini ste?
Mám to potešenie Имам удоволствието Imam udovolstvieto
Majte sa dobre! Всичко добро! Vsičko dobro!
Moje meno je Името ми е Imeto mi e
Nech sa páči Заповядайте Zapoviadajte
Nerozumiem Не разбирам Ne razbiram
Nie Не Ne
Prečo? Защо? Zašto?
Predstaviť Vám Да Ви представя Da Vi predstavia
Predstavujem Vám Представям Ви Predstaviam Vi
Prepáčte Извинете Izvinete
Prosím Моля Molia
Rozumiete? Разбирате ли? Razbirate li?
Rozumiem Разбирам Razbiram
Šťastnú cestu! На добър път! Na dobar pat!
Veľmi Много Mnogo
Teší ma Приятно ми е / Радвам се Priatno mi e / Radvam se
To sa mi páči Това ми харесва Tova mi charesva
Vítajte! Добре дошли! Dobre došli!
Volám sa Казвам се Kazvam se
Všetko najlepšie Всичко най-хубаво Vsičko naj-chubavo
Zajtra Утре Utre
Žartujem / Srandujem Шегувам се Šeguvam se
V obchode
Cena Цена Cena
Cukráreň Сладкарница Sladkarnica
Dajte mi Дайте ми Dajte mi
Draho Скъпо Skapo
Fotospotreby Фотоматериали Fotomateriali
Hľadám Търся Tarsia
Hudba Музика Muzika
Hračky Играчки Igrački
Kaviareň Кафе Kafe
Kde si môžem nájsť…? Къде мога да намеря…? Kade moga da namerja…?
Kedy zatvára obchod? Кога затваря магазинът? Koga zatvarja magazinat?
Kníhkupectvo Книжарница Knižarnica
Kurz Курс Kurs
Koľko to stojí? Колко струва? Kolko struva
Lacno Евтино Evtino
Lekáreň Аптека Apteka
Máte…? Имате ли…? Imate li…?
Máte drobné? Имате ли дребни пари? Imate li drebni pari?
Obchod Магазин Magazin
Odev Облекло Obleklo
Obuv Обувки Obuvki
Obchod na potraviny Хранителен магазин Chranitelen magazin
Peniaze Пари Pari
Šperky Бижута Bižuta
Tabák Тютюневи изделия, цигари Tjutjunevi izdelia, cigari
Trh Пазар Pazar
Ukážte mi, prosím Покажете ми, моля Pokažete mi, molia
Veľkoobchod Стоки на едро Stoki na edro
Zlatníctvo Злато Zlato
Zmenáreň Обменно бюро / Чейндж Obmenno biuro / Change
Potraviny Хранителни стоки Chranitelni stoky
Poznamka: slová z tej kapitoly je možno používať spolu so slovami z kapitoly „V reštaurácii“.
Biely syr Сирене Sirene
Bravčové Свинско Svinsko
Broskyňa Праскова Praskova
Cesnak Чесън Česan
Citrón Лимон Limon
Cibuľa Лук Luk
Cukor Захар Zachar
Čerstvé Прясно Priasno
Čokoláda Шоколад Šokolad
Dyňa Пъпеш Papeš
Džem Конфитюр Konfitiur
Fazuľa Боб Bob
Hríby Гъби Gabi
Chlieb Хляб Chliab
Jablko Ябълка Jabalka
Jogurt (Bulharský jogurt) Кисело мляко Kiselo mljako
Kapusta Зеле Zele
Káva Кафе Kafe
Kilo Килограм Kilogram
Korenie Подправки Podpravki
Kuracie Пилешко Pileško
Kyslé Кисело Kiselo
Maslo Масло Maslo
Mäso Месо Meso
Melón Диня Diňa
Mlieko Мляко Mliako
Mrkva Морков Morkov
Nápoj Питие Pitie
Ocot Оцет Ocet
Olej Олио Olio
Ovocie Плодове Plodove
Palacinka Палачинка Palačinka
Paradajky Домати Domati
Párky Кренвирши Krenvirši
Pomaranč Портокал Portokal
Prípravy Подправки Podpravki
Saláma Салам Salam
Syr Кашкавал Kaškaval
Slané Солено Soleno
Sladké Сладко Sladko
Suchá saláma Шпек салам Špek salam
Soľ Сол Sol
Šalát Салата Salata
Šošovica Леща Lešta
Šampiňóny Печурки Pečurki
Trpké Горчиво Gorčivo
Udené Пушено Pušeno
Uhorky Краставици Krastavici
Vajcia Яйца Jajca
Voda Вода Voda
Zelenina Зеленчуци Zelenčuci
Zmrzlina Сладолед Sladoled
V reštaurácii
Poznámka: slová z kapitoly „Potraviny“ môžete používať spolu s nasledujúcimi.
Alkoholické nápoje Алкохолни напитки Alkocholni napitki
Arašidy Фъстъци Fastaci
Bez soli Без сол Bez sol
Bez syra Без сирене Bez syrene
Bravčové Свинско Svinsko
Bravčový rezeň Свинска пържола Svinska paržola
Bublinkové Газирано Gazirano
Caca (smažené rybky) Цаца Caca
Čapované pivo Наливна бира Nalivna bira
Čašník / Čašníčka Сервитьор / Сервитьорка Servitjor / Servitjorka
Dezerty Десерти Deserti
Dobrá kuchyňa Добра кухня Dobra kuchňa
Dobrú chuť! Добър апетит! Dobar apetit
Dusené Задушено Zadušeno
Fazuľová polievka Боб чорба Bob čorba
Fľaša Бутилка Butilka
Hranolky Пържени картофи Parženi kartofi
Chcem si objednať Искам да поръчам Iskam da poračam
Chcem zarezervovať Искам да резервирам Iskam da rezerviram
Jedálny lístok Меню Menju
Jedlo Ястие Jastie
Káva Кафе Kafe
Kapor Шаран Šaran
Krab Рак Rak
Krajec chleba Филия хляб Filija chljab
Krevety Скариди Skaridi
Krčma Кръчма Kračma
Kurča grilované Пиле на грил Pile na gril
Kuracia polievka Пилешка супа Pileška supa
Kuracie prsia Пилешки гърди Pileški gardi
Kurací rezeň Пилешка пържола Pileška paržola
Kurča Пиле Pile
Lyžička Лъжица Lažica
Makrela Скумрия Skumrija
Mäso na ražni Шишче Šišče
Minerálna voda Минерална вода Mineralna voda
Minútky Аламинути Alaminuti
Mohli by ste mi priniesť…? Може ли да ми донесете…? Može li da mi donesete…?
Morské delikatesy Морски деликатеси Morski delikatesi
Na rošti На скара Na skara
Nazdravie! Наздраве! Nazdrave!
Nealko Безалкохолно Bezalkocholno
Nožík Нож Nož
Obed Обяд Objad
Obložený chlebík Сандвич Sandvič
Omáčka Сос Sos
Palacinka Палачинка Palačinka
Pečené Печено Pečeno
Pivo Бира Bira
Platíme dohromady Плащаме общо Plaštame obšto
Platíme zvlášť Плащаме отделно Plaštame otdelno
Plechovka Кутия Kutija
Pohár Чаша Čaša
Polievka Супа / Чорба Supa / Čorba
Popolník Пепелник Pepelnik
Predkrmy Предястия Predjastija
Prineste mi, prosím… Донесете ми, моля Donesete mi, molja
Príbor Прибор Pribor
Prídeme zase Пак ще дойдем Pak šte dojdem
Príloha Гарнитура Garnitura
Pstruh Пъстърва Pastarva
Rakia (tradičná pálenka) Ракия Rakia
Rakia hroznová Гроздова ракия Grozdova rakia
Rakia slivková Сливова ракия Slivova rakia
Raňajky Закуска Zakuska
Reštaurácia Ресторант Restorant
Rezeň Пържола Paržola
Ryba Риба Riba
Rybacia polievka Рибена чорба Ribena čorba
Ryža Ориз Oriz
Smažené Пържено Parženo
So syrom Със сирене Sas syrene
Sóda Сода Soda
Sójová omáčka Соев сос Soev sos
Sprepitné Бакшиш Bakšiš
Šalát Салата Salata
Šopský šalát Шопска салата Šopska slata
Špecialita Специалитет Specialitet
Tanier Чиния Činija
Udené Пушено Pušeno
Účet Сметка Smetka
Účet, prosím! Сметката, моля! Smetkata, molja!
Varené Варено Vareno
Varené jedlo Готвено ястие Gotveno jastie
Večera Вечеря Večerja
Vidlička Вилица Vilica
Víno Вино Вино
Vyprážané Панирано Panirano
Vyprážané rybie filé Панирано рибено филе Panirano ribeno file
Vyprážaný smažený rezeň Виенски шницел Vienski šnicel
Zarezervovať stôl na zajtra Да резервирам маса за утре Da rezerviram masa za utre
Zemiaky Картофи Kartofi
Žralok Акула Akula
Cestovanie / Ubytovanie
Auto Автомобил / Кола Avtomobil / Kola
Autobus Автобус Avtobus
Autobusová stanica Автогара Avtogara
Automapa Пътна карта Patna karta
Batožina Багаж Bagaž
Cesta Път Pat
Cestovanie Пътуване Patuvane
Colnica Митница Mitnica
Colník Митничар Mitničar
Čerpacia stanica Бензиностанция Benzinostancija
Deka Одеяло Odejalo
Diaľnica Автомагистрала Avtomagistrala
Dovolenka Почивка Počivka
Doklady Документи Dokumenti
Dvojposteľová izba Стая с две легла Staja s dve legla
Hotel Хотел Chotel
Izba Стая Staja
Kam ide ten autobus? За къде е автобусът? Za kade e avtobusat?
Kde si môžem prenajať…? Къде може да наема…? Kade može da naema…?
Kedy je odchod? Кога е тръгването? Koga e tragvaneto?
Kedy je príchod? Кога е пристигането? Koga e pristiganeto?
Koľko kilometrov je do…? Колко километра е до…? Kolko kilometra e do…?
Letenka Самолетен билет Samoleten bilet
Letisko Летище / Аерогара Letište / Aerogara
Lietadlo Самолет Samolet
Lístok Билет Bilet
Máte voľnú izbu? Имате ли свободна стая? Imate li svobodna staja?
Miestenka Запазено място Zapazeno mjasto
Obsluha Обслужване Obslužvane
Odchod Тръгване Tragvane
Odlet Излитане Izlitane
Papiere Документи Dokumenti
Parkovisko Паркинг Parking
Pas Паспорт Pasport
Pasová kontrola Паспортна проверка Pasportna proverka
Poplatok Такса Taksa
Poschodie Етаж Etaž
Príchod Пристигане Pristigane
Prílet Кацане Kacane
Prístelok Допълнително легло Dopalnitelno leglo
Sprievodca Екскурзовод Ekskurzovod
Trojposteľová izba Стая с три легла Staja s tri legla
Ubytovanie Настаняване Nastanjavane
Upratovačka Камериерка Kamerierka
Verejná doprava Градски транспорт Gradski transport
Vlak Влак Vlak
Výlet Екскурзия Ekskurzija
Železničná stanica Гара Gara
Na pláži
Aká je predpoveď? Каква е прогнозата? Kakva e prognozata?
Aké počasie bude zajtra? Какво ще е времето утре? Kakvo šte e vremeto utre?
Boja Шамандура Šamandura
Bazén Басейн Basejn
Horúčava Жега Žega
Je nebezpečné Опасно е Opasno e
Koľko stupňov je? Колко градуса е? Kolko gradusa e?
Lehátko Шезлонг Šezlong
Loď Кораб Korab
Pekné počasie Хубаво време Chubavo vreme
Plachetnica Платноходка Platnochodka
Plavčík Спасител Spasitel
Počasie sa pokazilo Времето се развали Vremeto se razvali
Prší Вали Vali
Pláž Плаж Plaž
Slnečník Чадър Čadar
Sprcha Душ Duš
Taška Чанта Čanta
Uterák Кърпа Karpa
V akom smere je pláž? В каква посока е плажът? V kakva posoka e plažat?
Voda je studená / teplá Водата е студена / топла Vodata e studena / topla
Vodný bicykel Водно колело Vodno kolelo
Veľké vlny Големи вълни Golemi valni
Zamračené Облачно Oblačno
Zima Студено Studeno
Zdravie
Alergický Алергичен Alergičen
Bolesť Болка Bolka
Bolí ma brucho Боли ме корем Boli me korem
Bolí ma hlava Боли ме глава Boli me glava
Ekzém Екзема Ekzema
Hnačka Диария Diarija
Horúčka Температура Temperatura
Choroba Болест Bolest
Chorý Болен Bolen
Chrípka Грип Grip
Je mi na vracanie Гади ми се Gadi mi se
Je mi zle Лошо ми е Lošo mi e
Kašeľ Кашлица Kašlica
Krč Схващане Schvaštane
Krvácanie Кървене Karvene
Krvná skupina Кръвна група Kravna grupa
Lekár Лекар Lekar
Lekáreň Аптека Apteka
Liek Лекарство Lekarstvo
Nádcha Хрема Chrema
Nemocnica Болница Bolnica
Obklad Компрес Kompres
Obväz Превръзка Prevrazka
Odkedy je to tak? Откога е така? Otkoga e taka?
Omdlel som Припаднах Pripadnach
Opuch Оток Otok
Pohotovosť Бърза помощ Barza pomošt
Poistenie Застраховка Zastrachovka
Prechladnutý Настинал Nastinal
Puk Пъпка Papka
Sanitka Линейка Linejka
Tep Пулс Puls
Teplomer Термометър Termometar
Točí sa mi hlava Вие ми се свят Vie mi se svjat
Úpal Слънчев удар Slančev udar
Úraz Злополука Zlopoluka
Vracať Повръщам Povraštam
Vysoký krvný tlak Високо кръвно налягане Visoko kravno naljagane
Záchvat Пристъп Pristap
Zápal Възпаление Vazpalenie
Zápcha Запек Zapek
Zlomenina Счупване Sčupvane
Zlomil som si Счупих си Sčupich si
Zub Зъб Zab
Zubár Зъболекар Zabolekar
Žalúdok Стомах Stomach
Texty zostavil a preložil: Nikolay Fenerski
Сподели с приятели: |