Sl glasnik rs prosvetni glasnik

Файти словох. Пременлїви и нєпременлїви слова.

Меновнїки. Общи, збирни и власни меновнїки; конкретни и абстрактни меновнїки; меновнїки хтори знача живе и нєживе, материялни меновнїки. Природни и ґраматични род; число; поняце припадку.

Деклинация меновнїкох; основа и припадково законченє; деклинация меновнїкох хлопского, женского и штреднього роду.

Творенє меновнїкох: нєвиведзени, виведзени и зложени меновнїки; творенє зоз суфиксами.

Прикметнїки. Описни и односни (присвойни, материялни и други) прикметнїки. Компарация описних прикметнїкох. Деклинация прикметнїкох; сербски уплїву деклинациї. Творенє прикметнїкох.

Заменовнїки. Особово, повратни, присвойни, указуюци, опитно-односни, одредзени, нєодредзени, одрекаюци заменовнїки; меновнїцки и прикметнїцки заменовнїки. Заменовнїки хтори хаснуєме под сербским уплївом.

Числовнїки. Основни, збирни, порядково, нєодредзени заменовнїки, ламани числа.

Дїєслова. Вид дїєсловох: дїєслова законченого и нєзаконченого виду. Преходни и нєпреходни дїєслова; повратни дїєслова. Творенє дїєсловних формох: инфинитив, презент, футур прости и зложени, перфект, плусквамперфект, императив, потенциял, потенциял прешли; дїєприсловнїк презента, дїєприкметнїк пасивни перфекта. Сербски уплїв у хаснованю даєдних дїєсловних формох. Творенє дїєсловох.

Присловнїки. Подзелєнє: присловнїки за место, час, причину, циль, способ, миру.

Творенє и компарация присловнїкох.

Применовнїки, злучнїки, словка, викричнїки.

Писанє общих и окремних назвох подприємствох.

Писанє словох у хторих ше окончую гласово пременки. Писанє общих меновнїкох на -зем, -зм, -ем, -м. Пременки консонантох и уплїв тих пременкох на способ їх записованя. Правописни правила котри чуваю етимолоґию словох.

Етимолоґийно-фонетични принцип руского правопису.

Писанє дїєсловних формох.

Писанє з/зоз и под.

КНЇЖОВНОСЦ

Школска лектира

И. Андрич Аска и вовк

М. Винай При машини

И. Г. Ковачевич Любиме любени

Ш. Гудак Перши крочай

М. Канюх Єден окати облак

М. Ковач Бишалма

Б. Нушич Автобиоґрафия

М. Колошняї Вербово пруце

М. Колошняї Як цо и я

Г. Костельник Писня бачваня

М. Рамач Салаши

С. Саламон Кед зарно дахто найдзе

М. Селимович Дереґляр

Р. Таґоре Заградар

Я. Фейса Задуй витре

Ш. Чакан Сова и млади птички

Ш. Чакан Поуки курчатом

Л. Хюз Чарни

Т. Шевченко Сон

Албанска нар. приповедка Старик и леґинь

Сербска нар. писня Шмерц мацери Юґовичох

Руска нар. писня Венок

Руска нар. писня Треба у младосци робиц

Д. Папгаргаї Конєц швета

Вибор поезиї на руским язику

Вибор прози на руским язику

Розвиванє фабули. Мирни и динамични цек дїї.

Улога пейзажу у композициї дїла.

Замерковйованє, розуменє и толкованє сущних мотивох у епских дїлох.

Вирне и имаґинарне описованє.

Морална (етична) характеризация подобох.

Замерковйованє технїки формованя подобох: поступки подоби, диялог и нукашнї монолог, контекст у котрим ше зявює якция и реакция подоби. Множество прикметох подоби. Преплєтанє позитивних и неґативних прикметох.

Поетична слика и єй толкованє: виволана зоз чулами (конкретни мотиви), з роздумованьом и чувствованьом (абстрактни мотиви).

Одкриванє основного чувства и других емоцийох у лирскей писнї.

Обачованє структури мотивох у писнї: розвиванє поєдиних мотивох до поетичних сликох и їх єдинство.

Дальше розвиванє способносцох розликованя и хаснованя пренєшеного значеня словох, виразох, сликох.

Замерковйованє поетичних сликох витворених зоз гиперболу и контрастом.

Уводзенє школярох до анализи драмского текста: поняце драмскей дїї, подоби, основни елементи композициї.

Читанє

Вежбанє читаня у себе зоз прецизним и напредок заданим цильом (одкриванє композицийних цалосцох, диялогу у характеризациї подоби, опису и подобних елементох; находзенє словох, поєдиносцох, доказох за даяке твердзенє у самим таксту (функционална писменосц), правописних правилох и под.).

Вежбанє швидкого читаня, дияґоналне читанє.

Поняца

Усвоюю ше шлїдуюци поняца: пременлїви и нєпременлїви слова (подзелєнє на файти, препознаванє файти на тексту), пременка (деклинация, конюґация, компарация). Диялог, нукашнї монолог, монолог, драма, комедия, автобиоґрафия, гипербола, контраст, социялна писня.

Приповеданє спрам заданей композицийней форми (увод, цек, ступньованє порядку главних и бочних мотивох, место и обсяг кулминациї у викладаню, законченє).

Замерковйованє характеристикох хронолоґийного и ретроспективного приповеданя.

Описованє: динамичних и статичних зявеньох у природи; обачованє способу преплєтаня статичних и динамичних сликох и преход єдних до других, сценох при описованю и приповеданю; вонкашнього и нукашнього простору, пейзаж у розличних рочних часцох и часцох дня, функция пейзажу у стваряню атмосфери за описованє подїї, пейзаж и опис атмосфери як подлога за контекст приповеданя и описованя.

Портретованє на основи анализи вибраних кнїжовних порттетох и портретох познатих особох зоз науково-популарней литератури; портретованє особох зоз нєпоштредней блїзкосци.

Идентитет: Виражованє подобносци и розлики. Обачованє детальох и ниянсох у менованю и виражованє свойого и цудзого становиска зоз интонацию.

Комуникация: Виражованє припадносци (мойо, твойо, нашо, вашо, дачийо, нїчийо).

Звит - кратки звит о школскей або иншей акциї, шветочносци и других активносцох школярох.

Преприповедованє тексту и замерковйованє структури приповедки. Ретроспективне приповеданє. Приповеданє з наглашованьом єдного з можлївих приступох подїї о котрей ше приповеда, приповеданє зоз напредок задатого угла патреня на даяке зявенє.

Виборне приповеданє: динамични и статични зявеня у природи.

Обачованє язично-стилских средствох похаснованих при описованю и портретованю.

Писане висловйованє

Приповеданє (у писаней форми) о збуваньох и дожицох з хаснованьом напредок заданих елементох композициї - спрам самостойного плану у форми тезох.

Описованє нукашнього и вонкашнього простору як и динамичних и статичних зявеньох у природи - по плану и шлєбодно.

Кратки писани звит, информация, призначка, здогаднїк.

Вежбанє технїки виробку писаного составу (вибор теми, компонованє, менши цалосци, обєдиньованє приповеданя и описованя).

Синтаксично-стилистични вежби рижного змисту, а окреме: розлични розпорядок субєктовей, предикатовей и обєктовей синтаґми и їх зависних членох; замеркованє ниянсованих розликох у значеню, контекст и значенє, буквалне и пренєшене значенє висловеного.

Писанє дньовнїка. Урядово и приватне дописованє.

Осем писани домашнї задатки и їх анализа на годзинох.

Штири писмени задатки (єдна годзина за писанє и два за виправок).

SLOVAČKI JEZIK

(4 časa nedeljno, 144 časa godišnje)

Predmet slovenský jazyk ako materinský jazyk sa v základnej škole vo Vojvodine vyučuje v zhode s demografickým rozmiestnením príslušníkov slovenskej menšiny. Je to buď v školách so slovenským vyučovacím jazykom, alebo iba ako učebný predmet v školách so srbským vyučovacím jazykom. Pokiaľ ide o školy so slovenským vyučovacím jazykom, môže to byť úplná základná škola, alebo iba 1. stupeň základnej školy. Slovenský jazyk ako učebný predmet sa vyučuje v školách so srbským jazykom buď iba na 1. stupni a v ďalšom školení nepokračuje, alebo je možnosť vyučovania slovenského jazyka aj na 2. stupni.

Celkove vyučovanie slovenského jazyka ako materinského jazyka prebieha vo vojvodinskom prostredí za iných okolností než v materskom národnom spoločenstve. Skutočnosť, že v našom prostredí je slovenský jazyk materinským jazykom etnickej menšiny, určuje aj špecifické východiská a ciele a obsah vyučovania tohto učebného predmetu. Základnými špecifickými východiskami, podľa ktorých sa koncipuje vyučovanie slovenského jazyka sú: 1. slovenský jazyk sa v podmienkach etnickej menšiny enklávneho typu vyvíja v odlúčenosti od materského jazykového spoločenstva; 2. slovenská menšina vo Vojvodine neobýva kompaktné územie, ale je rozmiestnená v podobe etnických, a teda i jazykových ostrovov v prostredí, kde má dominantné postavenie srbský jazyk; 3. mladé generácie príslušníkov slovenskej menšiny sa od začiatku formujú ako bilingvisti, pričom od funkcie slovenského i srbského jazyka v ich živote závisí, ktorý jazyk má prevahu; 4. vyučovanie slovenského jazyka ako materinského jazyka príslušníkov slovenskej menšiny je pevne včlenené do celkového štátneho systému školstva, čo znamená, že vedľa slovenčiny sa povinne vyučuje tiež srbský jazyk a že na tej istej škole môžu vedľa slovenských tried byť aj srbské triedy; 5. v podmienkach bilingvizmu a bez prirodzeného kontaktu so živým slovenským jazykom jazyková kompetencia v slovenčine je u našich žiakov v rozličnej miere oslabená; 6. učitelia slovenského jazyka a ostatných učebných predmetov ako členovia menšinového jazykového spoločenstva sú práve tak bilingvistami, takže aj ich jazykové vedomie je spravidla v rozličnej miere oslabené.

Ciele a obsah vyučovania predmetu slovenský jazyk sú vo všetkých prípadoch v zásade identické, ibaže v praxi sa maximálne prihliada na konkrétnu situáciu v konkrétnom slovenskom prostredí. Konkrétnej situácii sa prispôbuje aj sám proces vyučovania.

Vyučovanie slovenského jazyka v menšinovom slovenskom jazykovom spoločenstve nemá také pevné rámce, a teda ani také pevné ciele, ako je to v národnom spoločenstve. Má byť prispôsobené podmienkam konkrétnej školy a v tom istom ročníku má byť diferencované so zreteľom na individuálne jazykové a intelektové predpoklady žiakov. Celkove platí didaktická požiadavka viesť žiakov k tomu, aby poznanie slovenského jazyka chápali ako súčasť svojej etnickej príslušnosti a nie ako osobitnú záťaž.

Aj napriek špecifickej jazykovej situácii vyučovanie slovenčiny ako materinského jazyka má za cieľ pestovať u žiakov pozitívny vzťah k slovenskému jazyku, posilňovať vedomie o našej príslušnosti k slovenskému národnému spoločenstvu a v tom kontexte aj o príslušnosti k slovenskej menšine vo Vojvodine. Pri oboznamovaní sa so slovenským jazykom, pri rozširovaní schopnosti komunikovať po slovensky ústne i písomne žiaci získavajú vedomosti o slovenskom jazyku a prostredníctvom týchto vedomostí nadobúdajú aj schopnosť uplatňovať ich vo vlastnej myšlienkovej činnosti. Na školách so slovenským vyučovacím jazykom sa takto vytvárajú predpoklady aj na spoľahlivé jazykové zvládnutie ostatných učebných predmetov.

V podmienkach dvojjazykovosti vyučovanie slovenského jazyka má za cieľ pestovať u žiakov úctu k obom jazykom: k slovenskému jazyku, ktorý nás spája so slovenským národom a s celkovou slovenskou kultúrou a k srbskému jazyku, ktorý nám umožňuje prirodzený kontakt s prostredím, v ktorom existujeme ako etnická menšina, ako aj s celkovou kultúrou, ktorú nám sprostredkúva srbský jazyk. Vyučovanie slovenského jazyka má okrem toho za cieľ i výchovu žiakov v duchu tolerancie k materinskému jazyku aj ostatných menšinových spoločenstiev v našom prostredí. Celkove žiakov vedieme k tomu, aby svoju schopnosť používať na dorozumievanie striedavo dva jazyky považovali za osobitnú výhodu a nie za prameň jazykovej neistoty.

V našich bilingvistických podmienkach vyučovanie slovenského jazyka má za cieľ nielen učiť o slovenskom jazyku, ale aj sám jazyk. Má tiež posilniť slovenské jazykové povedomie žiakov a vytvoriť u nich základné predpoklady na odlíšenie prvkov slovenského a srbského jazyka. Z týchto základných cieľov vyučovania slovenského jazyka vyplývajú potom i čiastkové ciele, ktoré majú žiaci dosiahnuť.

Učebný predmet slovenský jazyk má v školách s vyučovacím jazykom slovenským vo Vojvodine ústredné miesto, lebo vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných predmetov. Toto tvrdenie je univerzálne - pedagógovia počnúc Komenským poukazovali na skutočnosť, že sa vo vzdelávaní najlepšie výsledky dosahujú vtedy, keď dieťa získava poznatky v materčine.

Slovenčina je vyspelý jazyk a možno v nej vyjadriť city a zložité myšlienky. Vo Vojvodine sa vyvíja za iných podmienok ako na Slovensku, ale jazyková norma platí pre všetkých Slovákov.

CIELE

Vo vyšších ročníkoch základnej školy vo Vojvodine je celkové vyučovanie v slovenskom jazyku zamerané na kvalitné poznanie a praktické zvládnutie zákonitostí slovenského jazyka ako podmienky na získanie zručnosti pohotovo, funkčne a kultivovane komunikovať v spisovnej slovenčine.

Cieľom vyučovania slovenského jazyka a literatúry je, aby žiaci zvládli a poznali materinský jazyk jednak kvôli posilneniu svojho jazykového vedomia, jednak aby sa prostredníctvom jazyka dostali aj k prameňom slovenskej literatúry a celkovej slovenskej kultúry a vedy.

Pri vyučovaní slovenského jazyka sa v našich podmienkach musí prihliadať nielen na vzťah spisovnej podoby slovenského jazyka a našich nárečí, ale tiež na vzťah slovenského a srbského jazyka, ktorý používame na mimoetnické dorozumievanie.

Aj vo vyšších ročníkoch základnej školy vyučovanie slovenského jazyka zahrnuje tri zložky: jazykovú, slohovú a literárnu. V učebných osnovách sa tieto zložky podávajú v osobitných kapitolách, ale v praxi sú pospletané. Sloh a kultúra vyjadrovania rovnako sa pertraktujú aj na hodinách jazyka, aj na hodinách literatúry.

Ciele vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy sa tak pre učiteľa, ako aj pre žiakov náročnejšie než na 1. stupni: poznatky o slovenskom jazyku získané na 1. stupni sa tu prehlbujú a rozširujú. Základným cieľom vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy je:

- viesť žiakov k poznávaniu jazyka ako štruktúrovaného a uceleného systému;

- rozvíjať komunikačné schopnosti žiakov, aby získali kvalitnú jazykovú kompetenciu;

- pestovať u žiakov lásku k materinskému jazyku a vedomie jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocit jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami;

- prostredníctvom jazyka viesť žiakov k poznávaniu histórie a kultúry vlastného národa a k získavaniu iných poznatkov;

- prehlbovať estetické cítenie žiakov;

- rozvíjať etické cítenie žiakov;

- naučiť žiakov uplatňovať získane vedomosti v praxi.

Vyučovanie slovenského jazyka prispieva k odhaľovaniu základných funkcií jazyka: komunikatívnej, kognitívnej, reprezentatívnej a estetickej. V snahe dosiahnuť plánované výsledky učiteľ má v plnej miere rešpektovať:

- ročný povinný počet hodín,

- ciele vytýčené vo vyučovaní,

- obsah (jazykové javy a javy v slohovej výchove zamerané na komunikatívnosť).

Učiteľovi sa odporúča používať na hodinách: učebnice, pracovné zošity, cvičebnice, prístupné jazykové príručky, jazykovedné časopisy, encyklopédie, ďalšie učebné pomôcky.

Základné informácie o slovenskom a srbskom jazyku. Spisovná slovenčina; slovenské nárečia.

Jazykoveda a jej členenie. Slovakistika na Slovensku a vo Vojvodine.

Jazyky národností vo Vojvodine.

Formálna a významová stránka slova.

Slová podľa zloženia (neodvodené, odvodené a zložené).

Morfológia

Ohybné slovné druhy - opakovanie. (Zhrnutie poznatkov o skloňovaní.)

Slovesá. Slovesný vid - dokonavé a nedokonavé slovesá. Slovesá bezpredmetové a predmetové.

Neohybné slovné druhy. Základné charakteristiky prísloviek, predložiek, spojok, častíc a citosloviec.

Klasifikácia viet (podľa zloženia, podľa obsahu, podľa členitosti).

Veta jednoduchá (holá) a rozvitá. Vetné sklady (syntagmy) ako významové a gramatické celky (všetko na rovine evidenčnej a rozpoznávacej).

Vetné členy a členenie vetných členov na holé, rozvité a viacnásobné.

Hlavné vetné členy. Podmet a prísudok ako hlavné vetné členy.

Rozvíjacie vetné členy. Prívlastok (zhodný a nezhodný; holý, rozvitý a viacnásobný). Prístavok. Predmet (holý, rozvitý a viacnásobný). Príslovkové určenie času, miesta, spôsobu a príčiny (otázky: kedy?, kde?, ako?, prečo?).

Priraďovacie a podraďovacie súvetie. Čiarky v súvetí.

Pravopis

Nacvičovanie v písaní odvodených vybraných slov patriacich do aktívnej slovnej zásoby žiakov.

Písanie čiarky, bodkočiarky, dvojbodky a úvodzoviek.

Práca s Pravidlami slovenského pravopisu (najmä v písaní veľkých začiatočných písmen), s Krátkym slovníkom slovenského jazyka a so slovníkom E. Horáka Srbochorvátsko - slovenským a slovensko - srbochorvátskym slovníkom.

Rozprávanie a jeho kompozícia: úvod k téme, jadro, gradácia, kulminácia v rozprávaní a záver. Chronologické a retrospektívne podanie príbehu. Priliehavý výber slov.

Rozprávanie s využitím priamej reči.

Spracovanie príbehu podľa danej osnovy.

Dramatizácia prozaického útvaru (napr. poviedky) s doslovnou reprodukciou replík.

Vypracúvanie osnovy (napr. práve spracúvané učivo z dejepisu, biológie a pod.)

Opisný slohový postup a jeho hlavné znaky. Opis dynamických a statických javov v prírode. Vnútorná a vonkajšia charakteristika literárnej postavy (povahokresba) na základe rozboru literárnych postáv. Portrét (opis) osoby z bezprostredného okolia žiaka (sused, starec, herec a pod.).

Správa o udalosti v škole, o oslavách, o programe, o divadelnom predstavení a pod.

Súkromný list (členenie textu, formálna úprava, vypisovanie obálky). Využitie kontaktových prostriedkov v súkromnej korešpondencii (s vekovo rovnakou, mladšou a staršou osobou), ako aj so známou a neznámou osobou.

Poukazovanie na časté štylistické chyby v jazykových prejavoch: neadekvátne členenie, neprehľadnosť, nelogickosť, rozvláčnosť a pod. a na možnosť vyhnúť sa im.

Oznámenie, pozvanie (na nejaké podujatie), inzerát, potvrdenie.

Rozprávanie o udalosti alebo o zážitku s použitím prvkov kompozície (vypracovaná osnova v bodoch, konspekt).

Opis prírody, miestnosti alebo literárnej postavy podľa danej osnovy.

Písomná správa o akcii v škole (úprava nádvoria, športový program, divadelné predstavenie a pod.)

Nácvičné a kontrolné diktáty.

Osem domácich slohových prác a ich rozbor na hodine.

Štyri školské slohové práce (v každom štvrťroku jedna) - písanie na jednej hodine a rozbor s opravou na dvoch hodinách.

LITERATÚRA:

Lyrika:

P. O. Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie

Ľudmila Podjavorinská: Čakanka

Vladimír Reisel: Leto

Paľo Bohuš: Sedliak

Ján Labáth: Na Dolnej zemi

Juraj Tušiak: Jednoduché slová

Milan Lasica: Vybrané slová

Daniel Hevier: Náušnica v uchu

Kamil Petraj: Školská lavica

Miroslav Antić: Raz v stredu, Láska

S. H. Vajanský: Malý drotár

Zo slovenských ľudových piesní

Z vojvodinských slovenských ľudových balád

Soľ nad zlato - slovenská ľudová rozprávka

Príbeh o Európe (starogrécky mýtus spracovala M.Hlušíková)

Milan Ferko: Strieborná volavka Kinnari

Vincent Šikula: Heligon

Klára Jarunková: Strážo a Boj

Jela Mlčochová: Adrianin prvý prípad

Jaroslava Blažková: Zázrak života

Martin Kukučín: Z teplého hniezda

J. Rowlinsová: Harry Potter (úryvok)

Ján Čajak (výber)

Anna Papugová: Texasky a tenisky a Lena v nich

Miroslav Demák: Vranka Hanka a havran Ján

Tomáš Čelovský: Jabloň

Zoroslav Jesenský: Kúštik Števa

G. M. Petrovský: Baronica

Slovenská povesť

Malé formy ľudovej slovesnosti (porekadlá, príslovia, hádanky, pranostiky…)

Žarty, rébusy, detské hry.

Zo svetovej detskej literatúry (výber).

Výber zo srbskej literatúry.

Výber zo slovenskej súčasnej prózy.

Časopisy pre deti a mládež.

Náučná literatúra - encyklopédie, niektoré heslá z Encyklopédie zvierat, Dejín sveta.

Kratší dramatický text alebo úryvok

Viera Benková: Pusťte basu do rozhlasu, rozhlasová hra podľa motívov rozprávky

Norberta Frýda

Komiks (výber).

Literárne diela: 4 knihy podľa výberu

Klára Jarunková: Brat mlčanlivého vlka

Vincent Šikula: Prázdniny so strýcom Rafaelom

Antoine de Saint - Exupéry: Malý princ

Zo slovenských ľudových balád

Kniha podľa voľného výberu žiakov

Poézia

- city, ktoré básnik v básni prejavuje,

- prenesený význam slova, prirovnanie a básnický prívlastok (pozorovanie), personifikácia,

- verš, rým, rytmus,

- balada (identifikácia a rozdiely),

- krátke formy ľudovej tvorby - porekadlo, príslovie, hádanka, pranostika,

- ľudová a umelá báseň,

- detská lyrika.

Próza

- téma a idea,

- členenie textu (kolektívne a jednotlivo),

- identifikácia najnapínavejšieho miesta,

- zovňajšok postáv a základné povahové vlastnosti, pohnútky a konania postáv,

- dialóg a monológ (pozorovanie a rozlišovanie),

- opis a rozprávanie - rozprávač (pozorovanie a identifikácia),

- detský román, komiks (základné vlastnosti),

- ľudová rozprávka- charakteristiky (túžba po pravde a spravodlivosti),

- druhy rozprávok: fantastické i zvieracie rozprávky (pozorovanie a identifikácia), ľudové a autorské rozprávky (identifikácia),

- nové slová a slovné spojenia- základný a prenesený význam slova- použitie slovníka,

- povesť, balada, poviedka (základné vlastnosti),

- staré grécke báje,

- práca s knihou- písanie záznamov a analýza- názov diela a autor.

Náučná literatúra:

- encyklopédie pre deti.

Dráma:

- filmová a rozhlasová hra pre deti.

- Dramatizácia spracovaného textu, intonácia so zreteľom na citovú zložku prejavu, využívanie pohybu v priestore, mimiky a gestikulácie.

- Vypracovanie kostýmov a scény.

- Osvojovanie pojmov: scéna, scénograf, kostýmograf, režisér.

- Zvukové a svetelné prostriedky v divadle.

- Podľa možnosti pozrieť aspoň jedno detské alebo bábkové divadelné predstavenie; slovenskú ľudovú rozprávku na kazete a pod.

- Poznanie hlavných a vedľajších postáv.

- Pohyb vo filme a komikse.

- Základné poznatky o filme a scénickom umení: režisér, herec, scéna, scénograf, kostýmograf, šepkár.

- Samostatné vypracovanie scény a divadelné predvedenie alebo bábkové divadlo.

- Rozprávky v obrazoch - obraz v komikse; káder vo filme a scéna a výstup v divadelnej hre.

- Podľa možnosti pozrieť aspoň jedno detské alebo bábkové divadelné predstavenie; detský hraný film alebo sfilmovanú slovenskú rozprávku. Využitie súčasných technických premietacích prostriedkov.