Sl glasnik rs prosvetni glasnik

Siklovibasko programi vaš barjaripe romana dajaka čhibjako gatisardo sito vaš odola siklovne ano fundone skole,savengi dajaki čhib romani,a nakhena ano klase e srpsko siklovibasko čhibja jase čhibja ever nacionalno minotitetjengo.Buti edukaciako kotar dajaki čhib akate siton jekha jekh e bukja edukaciako kotar srpsko sar dajaki čhib ano sikljovibe, e specifikane karakteristika save siola romani čhib.

Barjaripe mujibasko thaj hramibasko mothovdipe sikljovnengo.

Pendjaripe e sikljovnen e morfologia savi sitoj dendi thaj e sikljovibaske programea ani paralelea e materia ani srbikani čhib.

Manglape te pendjaren e čhibjenge forme save sikljile.

Sikljovibe romano lekipasko pedo fundo bahamja save denape palo odova.

Barjaripe kvalifikuibe drabaribasko ko sikljovne.

Kana kerelape materia kotar lilavnipe manglape te sikavnenpe sikljovne te analizirinen tekstja kotar beletristika, kokore te sikaven poro gndipe thaj te anen klidutnipe. Ano lirsko tekstja manglape te dikhljaren poetikane pilte thaj hačaribe.

Mujesko thaj hramibasko deskripcia karakterjengi, dijalogjengi kotar paramisja.

Bufljaripe aktivno laforutne ko sikljovne.

MOTHODIPE PROGRAMESKO

Te dikhenpe forme vakheribaske ano poanglune klase thaj te sikavenpe.

Sikljovne te čhiven pučibe phande e tekstea savo dikhljarlape.

Lungaripe paramisaki pedo fundo dendo angluno mothovdipe. Anava agoreske. Deskripcia šejengi. Deskripcia persojengi kotar poangle kedime lafja (avrune thaj andrune karakteristike).

Kupatni deskripcia skolako amalesko po fundo disave punktja dikhibaske.

Sao berš te kedenpe lafja, sar ini vastušea vaš hor mothovdipe thaj dinamika stileski.

Diktati čučavne tekstjengo. Transformacia laforutnaki. Pherdipe thaj bufljardipe laforutnako. Keripe kupatne konceptesko. Sikljovibe te kerolpe deskripcia po fundo konceptesko. Arakhibe deskripciake kotora kotar e drabarutni. Deskripcia persojnengi, šejengi, pejsažja. Istemalkeribe atributja thaj personifikacia.

Te zumavingon sikljovne pedo korkorutno kreativno buti (drabaripe hramime bukja sikljovnengo thaj olengo analiziribe).

Privatno thaj oficielno lil. Hramibe divutnesko.

Kotar o berš hraminenape duj skolake hramibaske teme thaj duj kherutne hramibaske teme. (Harne korkorutne bukja).

Anavnutne thaj forme anavnutjenge. Komparacia adjektivjengo. Gendja thaj forme gendjengo: fundone thaj rndone. Pronounja thaj olengo semnibe.

Komparativno sikljovibe čhibjako materiako srbikana čhibjako.

Laforutni, kotora laforutnake, avazipaske prmibe, verbeske vakhtja: aorist, futur, imperativ, potencijal, funndone thaj kompleksno verbjenge vakhtja.

Sikljovibe hačaribasko drabaripe, sar ini šukar vakheribe tekstjengo thaj giljengo. Šukar vakheribe lafjengo thaj laforutnengo.

Sikljovibe drabaripe anda peste pedo fundo poangle dende teme (pherdipe, alosaribe misaljengo thaj aver).

Uzi drabarutni šaj te istemalkerenpe čhavrikane lila thaj aver adekvatno paramisja.

Literatura

Alosaribe kotar stampimi literatura pi romani čhib.

Nakhavdi literatura kotar srbikane thaj lumiake lilavnipe.

B. Stanković - "Koštana",

I. Andrić; - "Na Drini Ćuprija"

DJ. Jakšić; - "Na liparu";

Branko V. Radičević; - "Pesme";

Aleksandar Puškin "Cigajna";

Servantes - "Don Kihot";

Lorka - "Ratvale bijava";

Pustikja

Rajko Djurić - Gramatika romana čhibjaki

Tatomir Vukanović - "Cigani, Romi u Jugoslaviji"

Rade Uhlik - "Jezik Roma"

Drabarutni

Istorija Roma

Marsel Kortijade - Romani čhib;

Trifun Dimić "Tradicionalno themesko lilavnipe"

Orijentaciono rndipe beršesko fondi sahatjengo

1. Buti po teksti - 16

2. Vakheribaske bukja - 12

3. Hramibaske bukja - 10

4. Hramibaske tekstja - 5

5. Gramatika e lekhipa - 16

6. Istoria Romengi - 5

7. Lektira - 6

8. Sistematizacia - 2

Romani čhib realizuinelape 2 sahatja ano kurko, jase 72 sahatja ano berš.

(2 časa nedeljno, 72 časa godišnje)

Însuşirea limbii române literare, dezvoltarea nivelului de cunoştinţe şi capacităţi, crearea şi menţinerea interesului pentru lectură cu identificarea informaţiilor esenţiale dintr-un mesaj oral şi scris, însuşirea exprimării orale şi scrise, îmbogăţirea vocabularului cu cuvinte şi expresii noi şi sesizarea sensului unităţilor lexicale noi în funcţie de context, dezvoltarea interesului faţă de creaţiile literare în limba română, dezvoltarea capacităţii de exprimare, oralăşi scrisă, receptarea, iniţierea şi participarea la un act de comunicare oral şi în scris în limba română literară.

La sfârşitul clasei a VI-a elevii trebuie:

- să-şi îmbogăţească vocabularul cu expresii şi cuvinte noi

- să identifice sensul unui cuvânt necunoscut

- să aplice regulile de ortografie în scris

- să sesizeze abaterile de la normele gramaticale într-un mesaj oral şi scris

- să cunoască părţile de vorbire flexibile şi neflexibile

- să identifice informaţiile esenţiale şi detaliile dintr-un mesaj oral

- să manifeste interes pentru creaţiile literare în limba română

- să sesizeze valorile stilistice ale unor cuvinte dintr-un text literar

- să alcătuiască rezumatul unui text literar

- să alcătuiască lucrări scurte pe o temă dată

- să respecte metodologia lucrărilor scrise

- să utilizeze corect şi eficient limba română în diferite situaţii de comunicare

- să înţeleagă semnificaţia limbii române în conturarea identităţii naţionale

- formarea deprinderilor de muncă independentăşi dezvoltarea creativităţii elevilor

CONŢINUTURI DE PROGRAM

LITERATURA

SUBIECTE PROPUSE PENTRU CLASA A ŞASEA

28. Ion Agârbiceanu, Întâiul drum

29. Vasile Alecsandri, Iarna

30. Ion Creangă, Amintiri din copilărie, (fragment)

31. Balada populară Corbea

32. Marin Sorescu, La ce latră Grivei?

33. Doina

34. Mihai Eminescu, La mijloc de codru

35. Mark Twain, Prinţşi cerşetor, (fragment)

36. Grigore Vieru, În limba ta

37. Grigore Alexandrescu Toporul si pădurea

38. Localitatea Marcovăţ, satul lui Marcu ciobanul

39. Frank Baum, Vrăjitorul din Oz, (fragment)

40. Otilia Cazimir, A murit Luchi

41. George Coşbuc, Noapte de vară

42. Barbu Ştefănescu Delavrancea, Domnul Vucea

43. Ştefan O. Iosif, Furtuna

44. Ljubivoje Ršumović - Motanul Michelangelo şi frumoasele Veronici

45. A. Bassarabescu, Duman

46. I. L. Caragiale, Bubico

47. Din creaţiile populare (cântece, proverbe, ghicitori, zicători, poezii ocazionale)

48. Dumitru Almaş, Povestea frumoasei Dochia

49. Alexandru Odobescu, Pe plaiurile Bisocei

50. Petre Dulfu, Isprăvile lui Păcală (fragment)

51. Mihail Sadoveanu, Ţara de dincolo de negură (fragment)

52. Petar Kočić, Jablan

54. Mihai Condali, Florin şi Florica

Rudyard Kipling, Cartea junglei

Ferenc Molnar, Băieţii din strada Pàl

Johanna Spyri, Haydi, fetiţa munţilor

Selecţie din literatura română

Selecţie din literatura popoarelor şi naţionalităţilor conlocuitoare

ANALIZA TEXTULUI

Stabilirea contactului direct cu operele literare şi descoperirea mijloacelor de limbăşi stil cu ajutorul cărora sunt realizate imaginile artistice.

Delimitarea subiectului şi motivului într-o operă literară.

Observarea şi explicarea ideilor literar-artistice, funcţia lor în compoziţia operei literare şi identificarea elementelor componente ale naraţiunii.

Identificarea elementelor de bază ale acţiunii, ordinea lor (intriga, desfăşurarea), personajele şi trăsăturile lor (fizice, de caracter şi morale), procedeele artistice de construire a personajelor (autocaracterizare, propriile mărturisiri, caracterizarea de către alte personaje).

Aprecierea expresiilor idiomatice, sensului propriu şi figurat al cuvântului.

Formarea unor opinii personale despre opera analizată

Identificarea noţiunilor de teorie literară.

Naraţiunea, descrierea, dialogul, monologul, metafora, alegoria, pastelul, personificarea, comparaţia, rima (tipurile), ritmul, doina, balada, romanul, oda, fabula, legenda, dramatizarea, nuvela, stilul

LIMBA (gramatică, ortografie)

Repetarea şi consolidarea materiei din clasa a V-a.

Arhaismele şi regionalismele.

Procedeele interne de îmbogăţire a vocabularului. Derivarea (actualizare),

Substantivul. Substantivele simple şi compuse. Substantivele comune şi proprii. Genul. Numărul. Cazurile substantivului şi funcţia sintactică.

Articolul. Articolul hotărât şi articolul nehotărât.

Nominativul. Genitivul. Articolul posesiv-genitival. Dativul. Acuzativul. Prepoziţia şi rolul ei în exprimarea acuzativului.Vocativul.

Declinarea substantivelor comune şi proprii cu articol hotărât şi nehotărât.

Articolul demonstrativ-adjectival. Acordul cu substantivul.

Gradele de comparaţie.

Formele accentuate şi neaccentuate ale pronumelui personal. Pronumele personal de politeţe.

Pronumele de întărire. Pronumele reflexiv.

Pronumele şi adjectivele pronominale: pronumele şi adjectivul posesiv, pronumele şi adjectivul demonstrativ.

Scrierea corectă a numeralului.

Conjugarea. Modurile personale şi modurile nepersonale ale verbului.

Timpurile modului indicativ: prezent, imperfect, perfect simplu, perfect compus, mai mult ca perfectul, viitor, viitor anterior.

Modurile: imperativ, conjuctiv, condiţional-optativ.

Infinitiv. Gerunziu. Participiu. Supin.

Părţile de vorbire neflexibile. Adverbul - de loc, timp, mod. Gradele de comparaţie ale adverbului.

Propoziţia simplăşi dezvoltată. Subiectul. Subiectul exprimat prin substantive şi pronume. Subiectul multiplu .Subiectul neexprimat.

CULTURA EXPRIMĂRII

Activarea cunoştinţelor de limbă pentru a percepe şi realiza fapte de comunicare, oralăşi scrisă.

Exprimarea în mod original, într-o formă accesibilă, a propriilor idei şi opinii

Stabilirea principalelor modalităţi de înţelegere şi interpretare a unor texte scrise în diverse situaţii de comunicare.

Înţelegerea textului literar şi comentarea lui ca mijloc de dezvoltare a exprimării orale

Determinarea sensului unor cuvinte şi explicarea orală a semnificaţiei acestora în diferite contexte.

Exerciţii de însuşire şi definire a noţiunilor şi cuvintelor -prin activităţi în ateliere.

Observarea mijloacelor de limbă şi stil în fragmentele din textele cu caracter descriptiv (în versuri şi proză).

Discuţii pe marginea textelor literare şi a subiectelor libere prin menţionarea indicilor spaţiali şi temporali într-o naraţiune.

Stabilirea legăturilor corecte dintre elementele unei unităţi gramaticale (propoziţie sau frază), şi folosirea corectă a categoriilor gramaticale specifice părţilor de vorbire.

Exerciţii de rostire corectă a cuvintelor cu probleme de accentuare.

Transformarea vorbirii directe în vorbire indirectă, a monologului în dialog, a textului narativ în text dramatic.

Dictări libere şi de control.

Compunerea (naraţiunea, descrierea, portretul, rezumatul)

Interpretarea liberă ale unor aspecte structurale ale unei opere literare.

Scrierea argumentată a impresiilor provocate de textele literare şi interpretarea unor aspecte din operă.

Îmbinarea diferitelor forme de expunere (povestire, descriere şi dialog) în compunerile elevilor pe teme libere şi teme date.

Naraţiunea (naraţiunea la persoana a III-a, la persoana I, subiectul operei literare, momentele subiectului, timpul şi spaţiul în naraţiune)

Exerciţii de înţelegere şi explicare a noţiunilor de teorie literară.

Exerciţii pentru dezvoltarea creativităţii elevilor.

Scrierea corectă a frazelor în text folosind corect regulile ortografice şi semnele de punctuaţie.

Afişul, anunţul, corespondenţa, invitaţia.

Şase teme pentru acasăşi analiza lor la oră.

Patru lucrări scrise (o oră pentru scriere şi o oră pentru corectare).

MODUL DE REALIZARE A PROGRAMEI

Programa pentru Limba română ca limbă maternă pentru clasa a VI-a se realizează prin metode tradiţionale prezentate în forma unei succesiuni de etape clar delimitate.

În domeniul literaturii se propun următoarele activităţi: însuşirea limbii române literare, dezvoltarea nivelului de cunoştinţe şi capacităţi, crearea şi menţinerea interesului pentru lectură cu identificarea informaţiilor esenţiale dintr-un mesaj oral şi scris, însuşirea exprimării orale şi scrise, dezvoltarea interesului faţă de creaţiile literare în limba română, dezvoltarea capacităţii de exprimare, oralăşi scrisă, receptarea, iniţierea şi participarea la un act de comunicare oral şi în scris în limba română literară.

În domeniul limbii se pune accent pe evaluarea posibilităţilor de exprimare prin expresii şi cuvinte noi în vocabularul activ al elevilor şi sesizarea sensului unităţilor lexicale noi în funcţie de context. Trebuie să identifice sensul unui cuvânt necunoscut, să aplice regulile de ortografie în scris, să sesizeze abaterile de la normele gramaticale într-un mesaj oral şi scris, să cunoască părţile de vorbire flexibile şi neflexibile. Mesajul pe care elevul îl va comunica în limba română trebuie să fie bazat pe structurile lingvistice în spiritul limbii române, determinate de gândirea în această limbă.

Cultura exprimării orale şi în scris are o importanţă deosebită deoarece reprezintă baza unei comunicări calitative. Din acest motiv în cursul activităţii trebuie insistat asupra îmbogăţirii fondului lexical, să identifice informaţiile esenţiale şi detaliile dintr-un mesaj oral, să manifeste interes pentru creaţiile literare în limba română, să sesizeze valorile stilistice ale unor cuvinte dintr-un text literar, să utilizeze corect şi eficient limba română în diferite situaţii de comunicare şi formarea deprinderilor de muncă independentă şi dezvoltarea creativităţii elevilor

КУЛТУРА УСНОГО И ПИСАНОГО ВИСЛОВЙОВАНЯ

Приповеданє - о дожицох и зявеньох з хаснованьом нарастаня дїї, пошвидшаня, спомалшованя, пременки дїї або законченя. Власни приступ розуменю зявеньох.

Творче преприповедованє - хаснованє нових словох, синоними, антоними, гомоними.

Описованє - рух у природи (животинї у рушаню, природни зявеня - виторбуря, габи и под.).

Описованє зоз звекшованьом интензитету руху, глєданє и хаснованє нових словох доактивного словнїка школярох.

Лексика - слова и вирази за звекшованє, преувелїчованє, зменшованє. Виражованє ирониї зоз словами и интонацию. Виражованє довирия и нєдовирия.

Поровнаня характеристични за руски язик.

Менованє - дїї, роботи, сцелосци.

Писанє - литерарни состав, новинарска вистка, дописованє, винчованка, телеграм.

Два школски писмени задатки рочно.

Преглїбйованє елементох култури висловйованя наведзених у предходних класох.

РОБОТА НА КНЇЖОВНИМ ТЕКСТУ

Обробок текстох з народней и уметнїцкей творчосци на руским язику.

риповедка - описани виривок зоз живота, главна подоба, тема, причина и пошлїдок, морални и други дилеми як пренєшене искуство.

Басна и присловка - швет поукох о живоце.

Сказка - медзи можлївим и жаданим.

Писня - швет любовних, социялних и другихчувствох.

ЕЛЕМЕНТИ НАЦИОНАЛНЕЙ КУЛТУРИ

Историйни околносци у старим краю пред досельованє Руснацох на простор южней Панониї.

Преселєнє перших фамилийох ипознєйше селєнє векших ґрупох.

Околносци у котрих ше приселєнци нашли у новим краю. Условия за живот и роботу, законски одредзеня контракту зоз царским двором, дружтвени околносци, орґанизованосц приселєнцох, културни обставини, просвитна робота, духовни живот.

Школяре треба же би у заєднїцких активносцох:

- патрели голєм єдну театралну представу на руским язику,

- научели шпивац вецей народни або компомовани писнї,

- научели танцовац голєм єден народни танєц и єден класични танєц,

- уключели ше до роботи културно-уметнїцкого дружтвау своїм месце,

провадзели часописи, радио и ТВ емисиї за дзеци на руским язику и упознавали ше з процесом наставаня тих емисийох и активно у нїх участвовали спрам индивидуалних способносцох.

ҐРАМАТИКА И ПРАВОПИС

Дїєсловни форми.

Розличносц виражованя часу.

Пременки гласох (консонанти к,ґ,х, єдначенє по дзвонкосци у бешеди и писаню, нєпостояне о,е, у пожичених словох - а).

Вежби за утвердзованє правописних навикнуцох.

ЛЕКТИРА

УПУТСТВО ЗА ВИТВОРЙОВАНЄ ПРОГРАМА

Спрам своєй форми програм подзелєни на класи як часц структури основней школи. Медзитим, возростни уровень нє знак и уровня комуникативней оспособеносци школяра на руским язику, та з того виходзи же ше зоз каждим школяром роби поєдинєчно у складзе зоз його язичну компетенцию. Основни циль у тим же би школяр почал бешедовац по руски кед дотля нє бешедовал. У даєдних случайох то буду лєм одвити на питаня, а з даєдним мож розвиц розгварку.

Укупни процес ученя и вежбаня унапрямени на подруче култури висловйованя праве прето же основни циль то здобуванє комуникативней компетенциї, тє. бешеди по руски. У тим смислу треба хасновац велї комбинациї усних вежбох по моделох комуникациї, а то значи модел напр. менованя єствох и предметох, модел обрацаня з питаньом, одвита на питанє, модел висловйованя прикметох предмета итд. док ше нє розвиє самостойне висловйованє. Кажди модел ше увежбує зоз школяром тельо кельо то потребне на исти способ як цо ше то роби при ученю странского язика. Зоз хаснованьом рижних способох лексичних вежбох мож увежбовац модели питаньох и одвитох и на таки способ розвивац комуникативну компетенцию школяра.

Uschopniť žiakov pre konverzáciu v slovenskej reči, vypestovať v maximálne možnej miere kultúru ústneho vyjadrovania, vyvinúť schopnosti a spôsobilosti čítania a písania v slovenskej reči. Dávať dôraz na komunikačnú funkciu jazyka. Sprostredkovať deťom základné pravidlá slovenského jazyka, ktoré im umožnia čo efektívnejšiu slovnú a písomnú komunikáciu v slovenčine. Pestovať čitateteľské návyky, predovšetkým smerom k slovenskému tlačenému slovu vo Vojvodine (Zornička, Vzlet, Hlas ľudu, Rovina, Evanjelický hlásnik, knižná produkcia), ale i k prilehavým publikáciám zo Slovenskej republiky, tiež návyky sledovania slovenských elektronických masovokomunikačných prostriedkov (celovojvodinské a lokálne TV a rozhlasové stanice, tiež dostupné TV vysielania zo Slovenskej republiky). Motivovať ich k zapajániu sa do mimotriednej činnosti v slovenskej reči a do záujmovej činnosti v slovenských kultúrno-umeleckých a iných spolkoch a inštitúciách v lokálnom prostredí. Nevtieravým a vekuprimeraným spôsobom pestovať národnú a kultúrnu identitu slovenských detí, etnickú sebaúctu a zoznamovať ich s prvkami tradície, kultúry, zvykov a obyčajov slovenského národa vcelku a slovenskej vojvodinskej komunity zvlášť, tiež uschopňovať ich pre multikultúrne spolunažívanie vo vojvodinskom, ale i širšom štátnom a regionálnom kontexte. Zoznámiť deti so súčasnými kultúrnymi a vzdelávacími organizáciami a inštitúciami slovenskej menšiny vo Vojvodine a v Srbsku a motivovať ich k ďalšiemu školeniu v slovenskej reči (gymnázium, fakulta). Uschopňovať ich pre súčasné, demokratické a multikultúrne vzťahy medzi etnickými skupinami, pestovať zmysel pre zachovávanie svojho etnického a jazykového povedomia, uctievanie toho, čo je odlišné, rozdielne, tiež zmysel a spôsobilosti pre toleranciu a nenásilnú medzietnickú komunikáciu.

V 6. ročníku si osvojujú základné pravidlá slovenského pravopisu a získavajú zručnosť a návyk podľa osvojených pravidiel pravopisne správne písať. Získavajú zručnosť správne a plynule čítať. Aj ďalej obohacujú svoju slovnú zásobu a pestujú kultúru vyjadrovania.

ČIASTKOVÉ ÚLOHY

Úlohou vyučovania slovenčiny v 6. ročníku je prehlbovanie a rozširovanie rečových zručností získaných v predchádzajúcich ročníkoch. Žiaci majú získať väčšiu pohotovosť, samostatnosť a istotu v tematických a obsahovo ohraničených prejavoch.

Z rečových zručností vo vyučovaní prevažuje ústny prejav, ktorý je stimulovaný počúvaním a čítaním.

Písomný prejav je menej zastúpený. Systematicky sa upevňujú návyky správnej výslovnosti. Dôležité je uschopňovať žiakov, aby vedeli:

- samostatne odpovedať na otázky, aby aj sami vedeli tvoriť otázky;

- správne reagovať na partnerovu repliku;

- samostatne opísať obrázok, situáciu alebo svoj zážitok;

- formulovať hlásenie, prosbu, ospravedlnenie, poďakovanie;

- aktívne a správne využiť svoju slovnú zásobu a prehlbovať ju použijúc slovník, učebnice, encyklopédie...

- často sa zapájať do rečovej činnosti, do dialógov a súvislých prejavov a kvalitatívna úroveň týchto sa má zvýšiť.

KULTÚRA ÚSTNEHO A PÍSOMNÉHO VYJADROVANIA

Rozprávanie - o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali.Tvorenie skupiny slov pre určenú tému a viet zo zadaných slov. Majú vedieť vyjadriť svoj názor o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo), jeho názov, autora, ústrednú postavu a jej vlastnosti. Majú sa vedieť poďakovať, požiadať o pomoc. Majú samostatne porozprávať niekoľko viet o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, porozprávať svoj zážitok, nejakú udalosť, v ktorej brali účasť...

Reprodukcia - počutého a prečítaného textu alebo rozprávky za pomoci osnovy alebo samostatne. Opísať obrázok alebo postupný dej pomocou členenej ilustrácie. Vedieť reprodukovať za pomoci osnovy sledovaný slovenský film, rozprávku alebo detské divadelné predstavenie, scénku alebo oslavu.

Opis - enteriéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov.

Dialóg - rozprávanie o udalosti prostredníctvom vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej 8 viet o obrázku, precvičenej téme a viesť dialóg.

Dávať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik).

Od žiakov očakávame, aby vedeli aspoň 4 básne, 5 slovenských ľudových piesní, hádany, riekanky, niektoré porekadlá a príslovia, dve krátke prózy v rozsahu 6-8 riadkov a 4 krátke dialógy alebo účasť v detskom divadelnom predstavení.

Žiaci si majú osvojiť aktívne príbližne 400 slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Diktáty treba písať len ako nácvičné.

Mimovyučovacie čítanie - časopisy pre deti a mládež, slovenská detská literatúra a ľudová slovesnosť.

PRÁCA S TEXTOM

Rozlišovanie: rozprávky (ľudovej a autorskej), bájky, básne, porekadlá a príslovia, hádanky, rečňovanky.

Čítanie - kratších slovenských ľudových rozprávok, textov z umeleckej tvorby, piesní, básní, bájok. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktorá sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní nacvičovanie umeleckého prednesu.

Vypozorovať priebeh udalosti, hlavné a vedľajšie postavy, čas a miesto konania deja, začiatok, zauzlenie a rozuzlenie, dejová postupnosť, opis okolia a ľudí; posolstvo prísloví; ponaučenie bájok porovnávať s udalostiami zo života. Všímať si fantastické prvky v rozprávkach a prenesený význam v bájke. Viacvýznamové slová.

Populárne detské a ľudové piesne.

Sledovať detské časopisy. Písanie krátkych literárnych prác do časopisov.

Spoločné pozerania a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu pre deti v slovenskej reči.

GRAMATIKA A PRAVOPIS

Rozdelenie hlások (upevňovanie, vyhľadávanie v texte).

Rozdelenie spoluhlások na tvrdé, mäkké a obojaké.

Písanie y, ý vo vybraných slovách.

Zvykať žiakov správne používať pády podstatných mien a iných ohybných slov s osobitným dôrazom na pravopis. Pomenovanie ohybných slov: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá (poznať v texte).

Stupňovanie prídavných mien.

Veta - základné rozdelenie. Jednoduchá veta a súvetie. Podmet a prísudok.

Vety s tvarmy prídavných mien rád, rada, radi, rady.

Podstatné mená a slovesá vo vete - ich funkcia. Písanie vlastných podstatných mien.

Slovesá, slovesné časy, neurčitok. Časovanie slovies.

Slabika a rozdelenie slov na slabiky.

Výslovnosť- nacvičovanie výslovnosti jednotlivých hlások a slov.

Zámená - ukazovacia a opytovacie zámená.

Pravopis prídavných mien, zámen, čísloviek, slovies.

ODPORÚČANÁ LITERATÚRA

Výber krátkych a veselých textov z ľudovej slovesnosti: rozprávky, rečňovanky, hádanky, príslovia, detské ľudové hry a piesne, bájky.

Ľudové piesne - výber.

Vyčítanky - výber.

Výber z poézie a prózy vojvodinských autorov.

Zo svetovej literatúty (výber).

Jozef Pavlovič (výber)

Detské ľudové hry.

Daniel Hevier (výber)

Mária Rázusová - Martáková (výber)

Klára Jarunková (výber)

Zoroslav Jesenský (výber)

Mária Kotvášová - Jonášová (výber)

Štefan Moravčík (výber)

Slovenská ľudová pieseň: Po nábreží

Slovenská ľudová balada.

Alojz Čobej: Čo všetko deťom k šťastiu treba

Marta Hlušíková: Príbeh o Európe

Miroslav Demák: Vranka Hanka a havran Ján

Anna Majerová: Májový deň

Krista Bendová: Čapica

Reprodukcia spracovaných textov systematicky podľa sledu udalostí. Diferencované úlohy.

Obmena zakončenia rozprávky.

Podľa učiteľovho názoru žiaci sa môžu naučiť vybranú báseň naspamäť a nacvičovať umelecký prednes.

TÉMY NA SPRACOVANIE: IV-VI. ročník

Širšia rodina. Príbuzenské vzťahy. Životopisné údaje. Moje narodeniny. Hostia. Jedálny lístok. Návštevy. Sviatky. Môj priateľ-moja priateľka. Pracovný deň žiaka. Voľný čas. Záľuby. Kniha. TV a rozhlas. Rozprávky starej matere a starého otca. Časti tela - podrobnejšie. Vnútorné orgány. Chráňme prírodu - zvieratá a rastliny. Počasie. Ročný kolobeh v prírode. Povolania a remeslá. Rodná reč. Láska k rodnej reči. Najdôležitejšie slovenské vojvodinské manifestácie pre deti - festivaly a prehliadky. Časopis Zornička. Návšteva priateľa v Novom Sade. Telefonická konverzácia. Doprava. V obchodnom dome. Na pošte. Na kúpalisku. Športy. Kupujeme počítač. Budova, byt. Koľko je hodín. Dátumy. Adresy. Slovenské kultúrne, informačné a náboženské inštitúcie v Novom Sade. U lekára. Planéta Zem. Kontinenty, strany sveta. Kam by som chcel(a) cestovať. Pesničky, dialógy, scénky, dielne na vylepšenie konverzácie. Comics. Pexeso.