Sl glasnik rs prosvetni glasnik

- Zorjariba, sistematizacija, iriba, odujto drom zorjariba thaj kotoralo buljariba o sikloviba so sikljilo pes anglune periodeste ani šola kotar o sa kotora sikljovibasere thaj ko anglune klasja,

- Penđariba e romane istorijakor thaj kulturakor kotar sa o kotora so si hramome kotar o Roma thaj averengere so hramonđe kotar o Roma,

- Penđariba e romane chibjakere istorija, olakere dromoja thaj sa so đanelapesolatar sar ali đi avdisutni forma,

- Te sikljovel pes olakoro šukar vakeriba thaj adava olakere karakteristikane avazengoro, olakoro akcenti thaj i intonacija,

- Te formirinel pes kriterijumi sar te arakhel pes kokorutni analiza thaj i vlera literaturengere kotorenge so kamela pes te sikljoven pes ko akala sikljovlengere berša,

- Te kerel pes buti sar o sikavne te hramonen kokori pere referatja,

- Te šaj o sikamle, korkori te keren kritikani analiza pere referatengere,

- Te šaj kerđa pes te sikljon te den o sikamle kokorutni analiza e literaturengere kotorengere,

- Te zorjarkeren pes o sikamle te ovel olen đandiba kotar o sa sikljojba so sikljile ani škola.

IKERIBA E PROGRAMESOR

I CHIB

GRAMATIKA E ORTOGRAFIJASA (10+4)

I chib sar fundamno instrumenti e komunicijakoro maskaro manusa. O ikloviba thaj o keriba e dajakere chibjakoro. E mujesiri thaj e hramimi chib. O keriba e romane abecedakoro. Komparacija e romane thaj e sanskritesere lilesoro. Fundamne informacije kotar o norme ani chib.

Zorlipe thaj i sistematizacija e dyandipasor kotar o sikamno dyandipe ano anglune nakhavne klasja, thaj te buljaripe adava sikljovibe ano akava klasi.

Keriba neve lafja

Sistematiziriba e djandibasor kotar nakhavde thaj binakhavde lafja. Deklinacija e nakhavdine lafjengoro, o dyandipe thaj o chivdipe ki komunikacija e perutnengoro, fundamne informacije kotar o perutne ki romani chib.

Zoralipe thaj i sistematizacija e verbalengiri. O fundamne thaj o buljarde verbalengere vaktja.

Fundamne thaj serune droma ano akcenatska norme.

ORTOGRAFIJA - 4. arja

Sukar vakeriba: kh, ch, ph, th, numa thaj e kovle thaj e zoralea R, Rr, krlesoro H, thaj e hor krlesoro X,

Hramipe lendengere lafja kotar avera chibja, hramovibe e averengere ekvasbuljarde lafjengoro

Hramoviba e ablativesoro ani romani chib.

Sistematiziba o djandiba kotar ortografija: hramoviba e bare sabdajengoro, interpukcija, phanlo thaj ulaviba e lafjengoro ano hramoviba, hramoviba e lafjengoro, keda kamela pes te hramonen pes harnikane. Ulaviba e lafjengoro ko agor e lafjorjakoro.

LITERATURA

ŠKOLAKIRI LEKTIRA (15. arja)

Majšukar kotora kotar tradicionalnikani romani poezija

Majšukar kotora kotar tradicionalnikani romani proza

Mahabharata - kotora

Ramajane 'kotora

Poezija - Slobodan Berberskesir

Poezija - dr Rajka Đurića

Rade Uhlik: Kotora olesere bučatara

Ali Krasnići: Kotora olesere bučatara

Ruth Praver Jhabvala - Me ani Indija thaj o lil Smotra"

Radmila Gigić: "Namaste Indijo"

Oskar Davičo: "Srbija"

Đura Jakšić: "Otadžbina"

Laza Lazarević: "Sve će to narod pozlatiti"

Petar Petrović Njegoš: "Gorski" ikaldo kotor

Petar Kočić: "Kroz mećavu"

Sergej A. Jesenjin: Poezija

CHERUTNI LEKTIRA: (4. arja)

Džafer Šabanović: "Mukhen man " - gili

Ismet Jašarević: "Me sijum"

Bajram Saitović Bajram: "Poezija"

Desanka Ristić: "Poezija"

Ibrahim Osani: drama "Kotor kotar romano dživdipe"

Jovan Nikolić: "Poezija"

Gilja kotar etnikano minoriteti ani Srbija-

Branislav Nušić: "Sumnjivo lice"

Branko Ćopić: "Doživljaj Nikoletine Bursaća"

Gađikani (srbikane paramiza)

Bajrab Haliti: Izbor iz njegovih književnih delova

Ljuan Koka: Izbor iz njegovih književnih delova

Trifun Dimić: Izbor iz njegovih književnih delova

Bijandipe thaj o than e Romengor

Miti thaj i legenda - kotar migracijakor drom e Romengor

O Roma thaj i Indija

Roma thaj i Biblija

Sar alo o anav Ciganin - Rom

Aviba thaj o dživdipa e Romengor ano Balkani

Paldipe thaj o mudardipa e Romengor

Holokaust

Milja berš genocidi upralo Roma

Romane logorja

Aušvic

O Roma thaj olengiri registracija

O than thaj o tretiriba e Romengoro ani Evropa

Arakhiba e romengoro than ani Evropa

O than e Romengoro ani Srbija

Romano etnikano Konsili ani R. Srbija

Romani renesansa (kotar organizacija đi ko etnikano rodiba)

Romano pačiba (religija)

Hristijanstvo

Islamizmi

Protestantizmi

Romano dživdipe (o thana bešibasere)

Tradicija

Phirnipe

Muzika

Adetja

O sikljovibasoro plani thaj programi kerdo sit e resel I resin sheruni, a adaja sit e arakhel pes o barvalipe romano pana so achilo ani kultura. But si pharo te hramonel pes diso dijekhestar keda nane kotar te ljel pes j ate ovel dajekh sikljovibasiri hanik. Majpharo sit e vakerel pes, te hramonel pes e romane chavorenge te drabaren te sikljoven diso, keda nane sosstar. Akaja literature so si hramomi akale planeste si hramomi ani serbikani chib. But si pharo sar e sikamnenge adjahar thaj e sikamlenge, sostar te drabaren ki romani chib. Nane niso so si dindo nakhavdo ki romani chib.

Numa, sheruno sit e arakha adava so isi amen. Popalal bu'aja ka resa sa adava so nane amen. {eruni buti sit e la te sikljovel pes I romani chib thaj te phandel pes I sikljovna chibja. Te barjaripe o kamlipe amare romendete sikljoven I romani chib, adaleja amen ka arakhas o etnikano identiteti e Romengoro.

RESIN THAJ I BUTI:

Kamela pes te vakerel pes,so angleder thaj avdive, i chib jekh kotar sherune karakteristike jekhe etnosesere thaj so si i literarno chib ko akale themesete jekh kotar šeruno instrumenti te konstituisinipe jekh minoritetesiri kedin.

I chib si angluni thaj majšeruni karakteristika jekhe etnosesiri. Sadajekh etnosi vakerela pere chibjaja thaj palo oleste pendžarela pes, kole manušikane kedinate perela. Sa o etnosja arakhena, barjarena thaj buljarena piri chib sar angluni thaj majšeruno poro barvalipe.

"I chib si adaja so parvarela thaj arakhela jekhe etnose" - vakerđa o Vuk Karadžić. I chib si palo gođavera manuša "adaja so arakhela o dživdipe e manušesoro", i chib si instrumenti kolaja o manušibe haljovela pes.

I romani chib perela ani nevi indijakiri kedin. Akala chibja ulje(iklistilje) kotar maškarindijakere chibja, kolengere si fundamni ano puraneindijakere chibja (vede thaj o sanskriti). Buteberšengoro bihaljovipe e Romengoro sar te avel pes đi ki jekhutno ljil (abeceda) thaj i romani jekhutni chib.

o Romano Konsili (Konsili sikljovibasor thaj chibjakor) ani Srbija so ikerđa bute numerengere kedinja, kote sine sar romane ađahar thaj gadžikane lingvistja kotar Srbija thaj avrijal olatar, alo pes đi ko jekhutno haljojba thaj gođalipe, sar kamela pe te haljoven pes o Roma ani Srbija, lendo o fundamno džandipa, sar te ovel so po loke sa e Romenge o sikljoviba e romane chibjakor, andža akava phanlo paluno lafi ani Kedin.

I romani chib te ovel latinikano lil, (abeceda) kotar 36 šabdaja (grafeme), thaj adala si: a, b, c, č, ć, ch, d, dž, dj, e, f, g, h, x, i, j, k, kh, l, lj, m, n, nj, o, p, ph, r, rr, s, š, t, th, u, v, z, ž, a i standardikani romani chib kerena sa o romane vakeriba so vakerena pes ani Srbija. Ol kerena o fundamno e romane chibjakere. Nijekh vakeriba e romane chibjakoro nane ole nisavo šerunipe anglal avera.

Fundamni buti so ka sikljovel pes i romani chib, isi ola te penđarel pes i istorija thaj i kultura, te arakhel pes o identiteti e minoritetesor. Te barjarel pes o godžalipe kotar i romano manušibe, olesoro manušikano-istorijakoro thaj i kultura, olakiri rola ano sikljoviba e romane chibjakor thaj literaturakor. Te yorjarkerel pes o godžalipe e Romengor kotar olengoro penlakoro phanlipe pere dajakere phuvjaja. O sikljoviba e romane chibjakoro, olakere istorijakor thaj kulturakor si arakhiba, barjariba thaj buljariba e romane chibjakor, olesere identitetesor, sose si ov fundamno ko sa aver aktivitetja. Sikljovibaja e romane chibjaja, e istorijaja thaj i kulturaja, o sikamle ka sikljoven i istorija pere manušengiri' palo zemanja ani pere dajakiri phuv thaj avrijal olate. E romane chibjaja, lendo i komparativno metoda, po šukar thaj po lokhe ka sikljovel pes i sikamni chib (gađikani), so si thaj jekh kotar šeruno faktori te resen šukar suksesi amare chave ani škola. O bipenđaripe e gađikane chibjakor, anela o romane chave te muken i škola. Sa akava ka anelđi ko pošukar komuniciriba e gađikane rakhlenca, ko jekto sa adava ka anel te sikljoven sa o đandipe so dela pes, so sikljovela pes ani škola.I resin e sikljovibasiri e romane chibjakiri, isi ola po fundamno džandiba, te barjarel o kamlipe te sikljovel pes i romani chib a adaleja ka sikljovel pes i literarno romani chib, te šaj po palal te vakeren thaj te hramonen literarnone romane chibjaja, te penđaren pes e romane literaturaja, literaturaja avere manušengiri, scensko thaj kinematografijaja, po šukar te vakerel pes, te barjaren poro gođalipe kotar manušikani-istorijakiri thaj kulturakiri rola e chibjakiri thaj e literaturakiri, te phanden pes o manušiba, olengiri kultura sar te yorjarkerel pes o romano godžalipe te sikljoven pe dajakiri chib, istorija thaj i kultura romani. Te avel pes thaj te sikaven pes o Roma, so sine adava istorijakoro faktori, so anđa dž ko but aver varijante ko vakeriba ani romani chib. Sa adava sikljovibaja e romane chibjakor andor škole thaj sikljovibaja e romane literaturakor ka anel te formirinel pes romani elita so ka anel, đi ko sikljoviba, arakhiba thaj buljariba e romane chibjakor.

I chib si dživdi materija so barjola, so na achola sar so si.I chib si manušikani- kulturakoro fenomeni, jekh kotar šeruno faktori ko sa o kulture. O barjaripe olakoro si phanlo ano manušikano- politikakoro thaj istorijakere. Ekonomikane phanlipnjaja, kote jekh manušikani kedin dživdini thaj barjola.

I chib thaj I kultura vakeribasiri (6. arja)

Te kerel pes buti sar te barjarel pes I literaturakiri chib ko Roma, olakoro stili thaj sikljoviba sar kmela pes literaturnikane te kerel pes lafi, amaro lafi te ovel jagalo, haljardo kotar dajekh tema ja kotar dajekh vakti thaj adava anglal dajekh auditorijumi.

Kamela pest e sikljovel pes o romano vakeriba so vakerela pes ko jekh than, (lokalnikano). Te kerel pes diferencijalna gramatika, koja kamela pes te kerel pes komparacija e gramatikaja so si literarnikani. O sikamne kamela pes bi yorjesor te sikaven i literarnikani romani chib amare chavoren, ko kotora so si hramome adale vakeribaja ja e kotorenca so ka hramonen o chavore. Adava si šeruno, ko sikamne, so kamela pes, ola majanglal te đanen solduj vakeriba thaj so po lokhe te sikaven e sikamlen i romani hramomi chib.(kamela pes te ovel olen metodologija sikljovibasiri hramovibasiri, drabaribasiri thaj analiyiribasiri e hramome kotorengiri so ka ikljon ko chavorikane romane žurnalja.)

LITERATURA

But si pharo te arakhel pes hramome ljila ki literarnikani romani chib. Adalese si šeruni buti e sikamnengiri, te na kerđa pes đi adava vakti diso, kamela pes komparativikane metodaja te keren buti ko romane tekstja so isi.

Literarnikani romani chib (barjariba thaj olakere karakteristike)

Save stilja isi ki romani chib.

Fundamne karakteristike romane hramome chibjakere (kamela pes te arakhel pes kotora thaj šužarde misalja).

Te len pes šužore misalja hramome kotar chavorikane žurnalja.

Kotora kotar hramome drame - kotora literarna, scenska, radiosere, televiyijakere, analiza kote ka den o sikamle piri kritika sar so dikhlje thaj so dramarđe kotora kotar i literatura.

O sikljoviba romane chibjakor ka del šajdipe e romane sikljovlenge te vakeren thaj te hramonen, te komunicirinen kanonikani romani chib. Ano sikljoviba I lafjori a penđarela pes sar gramatikakiri forma (ko dikhiba olakere formakiri thaj strukturakiri) ja sar komunikativnikani struktura, ko dikhiba olakere funkcijakiri ani komunikacija.

Fundamne programesere buća thaj o rodiba ano sikljoviba e gramatikakiri, te šaj e sikamlenge i chib dela pes thaj mothavela pes sar sistemi. Nijekh kotor e chibjakoro na kamela pes te sikljovel pes ulavde, avrijal o konteksti kote vakerela pes kotar olakiri funkcija thaj adava po hari, po lokhe, haljovde thajselektivikane te dikhel pes anglo jakha o baripe e sikamlengor.

Sikloviba palo kotora, loke, šaj te sikljol pes te arakhlja pes o sikljoviba i materija, te konkretizujinel pes o niveli sikljovibasor, sar drom sikljovibasor te šaj adava te ljel pes ki buti (ani praksa) ko disave klasja.

Selektiviba šaj te kerel pes te ljela pes fundamne chibjakere kanonja thaj informacije olendara.

Haljoviba thaj selekcija ano programi dikhela pes ko sikljoviba i sintaksa thaj e morfologijakor kotar o I đi o VIII klasi.

E programesoro ikeriba thaj sikljoviba kotar o akcenti, na kamela pes te sikljovel pes ulavde kotar aver sikljoviba. I sikamlje kamela pes po hari te sikavel pes ko sa dajekh klaso ko standardja e akcentesere thaj olesere norme. Kamelapes te ovel ko sadajekh ari sikljoviba adathar thaj o sikamno te vakerel e sikamlenge so si šukar thaj so na. Ko Roma si but pharo ka avel akava sikljoviba, thaj ka đal sar ka vakerel pes ko thana kote sikljovela pes romani chib, a i buti e sikamnesiri si te vakerel sar si o akcenti vakeribasoro ki literarnikani chib, thaj o sikamle ađahar te vakeren.

Ortografija sikljovela pes palo dendo sikljoviba ando lila, adala si bućakere lila, kote isi hramomo teksti thaj rodela pes te pherel pes. O sikale kamela pes adava ortografikano sikloviba te sikljoven po hari, sar si hramomo ano programi, po šukar te vakerav sar ka keren poro plani o sikamno. Sa adava sikljovela pes kotar anglune dive, keda o sikamlo khuvela ani škola. Isi sistematikano, elementarno sikljoviba ko hramonikani forma thaj adava sar sikljovela sikljoviba kotar i gramatika thaj sa adava đala đi ko sikloviba ano hramoviba personalno so rodela pes programeja. Adava so sikljovela pes, po palal rodela pes programeja te dikhel pes kobor sikljilje o sikamlje ko sadajekh forma thaj ani praksa.

Sa adava sikljojba dikhola ko sikamlje, keda personalno hramonela thaj adathe dikhola kobor sikljilo thaj kobor isi ole đandipe kotar i ortografija e romane chibjakiri.

Na sikljoviba majšukar šaj te ikaljel pes:

- Te del pes e sikamlese gođalo aktiviteti thaj gođalo kokorutnipe te arakhel pere bange hamomo ortografijakor bišukaripe.

- Te našaljel pes gođakiri inercija

- Te sikljovel pes šerutnikano sikljoviba thaj đandiba.

- Te ljel pes e situacijakoro sikljovibasoro chibjakoro sikljoviba

- Te phandel pes o sikljoviba e chibjakoro sar haljilo e arteskoro kotor so drabardža.,

- Sistematikano thaj gođalo sikljoviba ano vakeriba thaj ano hramoviba,

- Arakhiba thaj chiviba ani praksa o sikljoviba,

Avdisutni metodika sikljovibasiri i gramatikakiri rodela sa so si adava fundamno sikljoviba chibjakere teme te oven haljarde thaj te vakerel pe olengere fundamne karakteristikendar, sa adava te ovel phandlo bute formenca sikljovibaja kotar sherune karakteristike thaj stilistikakere funkcijenca. O tekstja, kamela pes te oven pendžarde e sikamlenge, te nane kamela pes te drabaren pes thaj te vakeren pes olendara.

O sikamlo kamela pes te ovel ole ki godi ko sadajekh momenti so si šeruno te del i sikamlenge hramomo sikloviba (vežbanja) thaj te kerel buti olenca sistematikane.

Haljoviba o teksti phanlo si drabariba, sar haljovela pes andral thaj go]alipnjaja. Majčeruno si o kvaliteti e drabaribasor. Adalese si ki metodika vakerela pes kotar but droma drabaribasere. O drabariba si adava šeruno elementi haljovibasoro, gođalibasoro, aale kotoresoro literaturakoro so drabarela pes. O angluno drom te chiven pes o sikamle ano artistikano themi si o drabariba.

Po hari thaj vakteja analizirinela pes psihologikano thaj chibjakorostilikani forma so rodena o sikamle te ovel olen vakeribasiri realizacija.

Ko jekh drom arakhela pes thaj barjarela pes e sikamlengoro drabariba ano peste sose si ov majproduktivikano forma te lel pes o đandipe. Literarnoartistikano kotor drabarela pes butfar, đi keda ko manuš na đangavi haljoviba personalnikano thaj sa adava ka ikarel e sikamne te drabarel thaj te haljovel adava literarnoartistikano kotor.

Sikljovibasoro plani thaj programi e romane chibjakoro, pašljola ko metdikane droma so arakhena pes ki sikamli chib (ki serbikani chib so sikljovela pes sar dajakir), adalese, akate nane, thaj na rodela pe te hramonel pes o dujto drom, ki romani chib, sose sa adava arakhela pes ko plani e serbikane chibjate, sar so si fundamne elementja: literaturakere lafja (pojimja), funkcionalna lafja, kultura sar kamela pes te vakerel pes.

Majšeruni buti ki realizacija e sikljovibasere planesoro e romane chibjakoro, kamela pes te del pes so ulavi akala chibja ko vakeriba thaj ko sa o forme gramatikane, stilistikane, leksikane thaj morfolikane, semantikane, sintetikane, sar te chiven pes o sikamle te hramonen korkore pere hramomne kotora so ka ulaven pes pere literarnoartistikane formaja.

Jano leksikane thaj morfologikane forme sikljovibasere, kamela pes te baravarkerel pes e sikamlengoro đandipe kotar o lafi sar forma so lena pes na kokoritikane ani konjugacija thaj deklinacija ja sar kerena pes o lafja (fundamne, butelafjengere thaj ikalde). Te sikljoven pes sar kerena pes lafja soj kerde koter butlafja thaj o lafja so ikalena pes ki nevi forma, a sa adava kamela pes te dikhel pes kotar o lafja so si jekhutne ko teksti, a sa adava kamelapes te barvarkerel e sikamlengoro alavari.

Sa akava sikljoviba sar so si sintaktikano, morfoligikano thaj semantikano, adava sa khuvela ko majšeruno sikljoviba ano sa o klasja ani škola. O pharipe rodela, sar so đanelape, naturalno, sa adava palo baripe e sikamlengoro.

Sar te đangavel pe o interesovanje e sikamlengoro te hramonen kokorutne literarna kotora, adava sa kerela pe ko frontalnikani buti sa e klasa, a na sa adava te kerel pes ki literarno sekcija sar olengiri šeruni buti so rodela pes. I buti ani sekcija si mukli thaj kamli buti sa dajekhesiri.

E siklovibasere planeja isi diklo thaj chivdi buti, ja ko sa o siklovibasere kotora, ja na, athe isi izuzetci. Numa, akaja buti ki romani buti kamela pes te ovel bi ulavdi thaj biachavdi. Akale bucaja ka barjarel pes o kamlipa e sikamlengoro te sikljon e dajakiri chib, so đi akana na sikljiljipe.

But angleder thaj akana, but Roma ko sikljoviba e romane chibjakor, dikhena sar majpharo faktori, so o romane chavore nane olen suksesi ani škola. But Roma kotar o tikoripe na dinđe pere chavenge te sikljoven romani chib, ko than adalesoro sikađe olen e gadjikani chib. Adava avela, jekh sar so kamle te sikaven pe chave te ukljel e graste, angleder so sikljilo te phirel..

Adalese sine bange but projektja so kamle angleder te sikaven e romane chavoren serbikani chib, a o chavoro na đanđa romani. But đene kamena te keren thaj kerđe projektja, kote sine o gadjikane chavore ko po baro numero, adava sine duj kotar o trito gađikane a jekh sine romane chave. Sa adava igarđaki pherdi asimilacija thaj ko našaliba e romane chavengoro đandiba maškaral o serbja. Te rodinđe o Roma ulavde paralele romane chavenge o gađe vakerena so si adaja segregacija. Sa akala faktorja khuđe ko nasuksesi so sine olen o romane chave. Kamelape te del pes e Romenge jekhutno sajdipe sar so isi olen aver minoriteti. Sa adava ka kerel pes palo jekhutno plani e Srbijakor, a e dajakiri chib kamela pes te arakhel poro than ko sikljoviba ani škola.

Akaja forma siljovibasiri, kamela pes te realizujinel pes phere berseste, bi achavdo, a te dikhlja pes so kerela pharipe e sikamlenge, šaj jekh periodi te achavel pes.

UPREDERUTNI BUTI

Akale bućate lena pes o chavore, kola korkori kamena te šunen thaj isi olen šajdipe te sikljon šukar thaj mothavena šukar suksesi ani škola. Ko akava sikljoviba avena o chavore, so nane olenge pharo akava sikljoviba, ja olate kamena te aven te sikljoven po but so sikljovela pes ani škola. Akale sikljovibaja e sikamljengoro đandipe barjarela pes thaj buljarelapes, thaj dikhola pes so ola korkori mothavena poro interesi sikljovibasoro e romane chibjakor. Ko akava sikljoviba sikljola pes so kamelao sikamno thaj sokamena o sikamle, ol dena pere propozja, sostar isi olen interesovanje. Majbuter ko akava sikljoviba dela pes o sikamle te siljon so na sikljona sa o chavore so olenca đana ano klasi. Ol sikljona i literatura po bulje, scensko'artistikano sikljoviba, kinomatografija, ja te rodinđe te sikljon po bulje kotar romani chib, istorija thaj kultura.

ORIJENTIKANO BERSESORO PLANI KERIBA BUTI E ROMANE CHIBJAKOR - 72. ARJA

BUTI ANO TEKSTI:

Skolakri lektira - 14. arja

Kherutni lektir - 4. arja

Elemen. e istorijakere - 10. arja

Elemen. E kultur - 8. arja

Vakeribasor siklj. - 6. arja

Hramomo sikljovi - 4. arja

Hramomi buti - 4. časa

Sistematikani buti - 3. časa

- dezvoltarea interesului faţă de creaţiile literare în limba română

- dezvoltarea capacităţii de exprimare în limba română literară;

- însuşirea noilor noţiuni de limbă şi literatură română;

- înţelegerea mesajului oral şi scris;

- dezvoltarea şi îmbogăţirea vocabularului cu expresii şi cuvinte noi

- înţelegerea mesajului în comunicarea cotidiană

- deducerea sensului unor cuvinte necunoscute într-un mesaj

- receptarea, iniţierea şi participarea la un act de comunicare oral şi scris în limba română literară,

- dezvoltarea creativităţii prin activităţile de atelier şi activităţile individuale.

La sfârşitul clasei a VIII-a elevii trebuie:

- să-şi îmbogăţească vocabularul cu cuvinte şi expresii noi;

- să înţeleagă semnificaţia unui mesaj oral şi scris;

- să însuşească raportul dintre propoziţii în frază;

- să deducă sensul cuvintelor necunoscute dintr-un mesaj ascultat;

- să însuşească citirea expresivă, citirea pe roluri şi dramatizarea textelor literare;

- să-şi exprime clar şi precis gândurile, ideile şi sentimentele;

- să utilizeze corect limba română literară în diferite situaţii.

LITERATURA

1. Vasile Alecsandri: Miezul iernii

2. Tudor Arghezi: Cuvânt

3. Mircea Cărtărescu: Florin scrie un roman (fragment)

4. Constantin Chiriţă: Cireşarii (fragment)

5. Gheorghe Brăescu: Un scos din pepeni

6. Ion Pillat: Mărţişor

7. Literatura română din Voivodina

8. I. Al. Brătescu-Voineşti: Privighetoarea

9. I. L. Caragiale: Un pedagog de şcoală nouă

10. Ion Creangă: Amintiri din copilărie (fragment)

11. George Coşbuc: Colindătorii

12. Mihai Eminescu: Floare albastră

Lectură

Selecţie din literatura română contemporană

Selecţie din literatura română populară

Analiza textului

Stabilirea contactului direct cu operele literare.

Formarea unor opinii personale despre opera analizată.

Identificarea noţiunilor de teorie literară.

Pregătirea elevilor pentru analiza independentă a textului literar.

Analiza completă a operei literare.

Abordarea poeziilor lirice.

Abordarea operelor dramatice.

Asemănările şi deosebirile dintre operele lirice şi epice.

Noţiuni literare

Actualizarea noţiunilor literare din anii precedenţi.

Genuri şi specii literare: Pastelul. Legenda. Balada. Schiţa. Povestirea. Nuvela. Comedia. Romanul.

Antiteza. Metafora.

Tropii şi figurile de stil.

Versul liber.

Folclorul literar.

LIMBA

Noţiuni de fonetică (actualizare).

Vocabularul limbii române. Neologismele şi importanţa lor în comunicarea în limba română literară.

Procedeele interne de îmbogăţire a vocabularului. Compunerea.

Părţile de vorbire flexibile (actualizare).

Pronumele (actualizare). Pronumele şi adjectivul interogativ-relativ. Acordul pronumelui relativ care în genitiv precedat de articol genitival. Pronumele şi adjectivul nehotărât.

Verbul. Diatezele, modurile şi timpurile (actualizare). Verbele auxiliare (actualizare). Părţile de vorbire neflexibile, cu accentul pe conjuncţii.

Sintaxa propoziţiei

Subiectul. Subiectul inclus. Subiectul subînţeles. Propoziţii defective de subiect.

Predicatul. Predicatul verbal şi predicatul nominal (actualizare). Verbe copulative. Numele predicativ. Acordul predicatului cu subiectul.

Părţile secundare ale propoziţiei. Atributul adjectival, substantival, pronominal (actualizare). Apoziţia. Exerciţii aplicative referitoare la atribut.

Complementul (actualizare). Complementele circumstanţiale de timp, loc şi mod. Ordinea cuvintelor în propoziţie.

Sintaxa frazei

Propoziţia principală şi propoziţia secundară. Propoziţia regentă. Coordonarea (prin juxtapunere şi cu ajutorul conjuncţiilor). Propoziţii coordonate copulative, adversative, disjunctive şi conclusive. Subordonarea. Propoziţii subordonate atributive, completive directe.

Vorbirea directă şi vorbirea indirectă.

Noţiuni de ortografie

Scrierea corectă a substantivelor, pronumelor şi numeralelor (actualizare).

Punctuaţia în frază.

CULTURA EXPRIMĂRII

Exprimarea propriilor idei şi opinii în diverse situaţii de comunicare.

Înţelegerea textului literar şi comentarea lui ca mijloc de dezvoltare a exprimării orale.

Exerciţii de însuşire şi definire a noţiunilor şi cuvintelor - prin activităţi în ateliere.

Stabilirea legăturilor corecte dintre elementele unei unităţi gramaticale (propoziţie sau frază), precum şi folosirea corectă a categoriilor gramaticale specifice părţilor de vorbire.

Exerciţii de pronunţare corectă a cuvintelor.

Transformarea vorbirii directe în vorbire indirectă.

Transformarea monologului în dialog, exersarea dialogului (adaptarea tematicii, dinamismului, caracterului).

Discuţii pe marginea textelor literare şi a subiectelor libere.

Conversaţii pe teme libere.

Dictări libere şi de control.

Comentarea textelor literare citite, rezumatul, caracterizarea personajelor.

Transformarea vorbirii directe în vorbire indirectă

Scrierea argumentată a impresiilor provocate de textele literare.

Stabilirea valorilor estetice şi stilistice în textele literare.

Îmbinarea diferitelor forme de expunere (povestire, descriere şi dialog)

Exerciţii de înţelegere şi explicare a noţiunilor de teorie literară.

Aprecierea şi evaluarea cărţilor citite, a emisiunilor, filmelor, CD-urilor audiate şi vizionate.

Jurnalul.

Folosirea în text a cunoştinţelor de morfologie şi sintaxă, respectând semnele de punctuaţie necesare.

Elemente de cultură naţională

Filmul românesc contemporan.

Prezenţe româneşti în cultura europeană a secolului al XX-lea

Creaţii de artă contemporană românească.

Istoria poporului român în secolele al XIX-lea şi al XX-lea.

Din istoria românilor din Voivodina.

Activitatea culturală a românilor din Voivodina

MODUL DE REALIZARE A PROGRAMEI

Programa pentru Limba română cu elemente de cultură naţională pentru clasa a VIII-a se realizează prin metode tradiţionale prezentate în forma unei succesiuni de etape clar delimitate.

În domeniul literaturii se propun următoarele activităţi: dezvoltarea interesului faţă de creaţiile literare în limba română. Dezvoltarea capacităţii de exprimare în limba română literară. Însuşirea noilor noţiuni de limbă şi literatură română. Identificarea noţiunilor de teorie literară. Redarea textelor epice. Abordarea poeziilor lirice. Abordarea operelor dramatice. Asemănările şi deosebirile dintre operele lirice şi epice.

În domeniul limbii se pune accent pe evaluarea posibilităţilor de exprimare prin expresii şi cuvinte noi în vocabularul activ al elevilor. Trebuie să identifice sensul unui cuvânt necunoscut, să aplice regulile de ortografie în scris, să sesizeze abaterile de la normele gramaticale într-un mesaj oral şi scris. Mesajul pe care elevul îl va comunica în limba română trebuie să fie bazat pe structurile lingvistice în spiritul limbii române literare, determinate de gândirea în această limbă.

Cultura exprimării orale şi în scris are o importanţă deosebită deoarece reprezintă baza unei comunicări calitative. Din acest motiv în cursul activităţii trebuie insistat asupra îmbogăţirii fondului lexical, punându-se accentul pe limba literară. Stabilirea principalelor modalităţi de înţelegere şi interpretare a unor texte scrise în diverse situaţii de comunicare - prin activităţi în ateliere. Elevii trebuie să manifeste interes pentru creaţiile literare în limba română, să utilizeze corect şi eficient limba română în diferite situaţii de comunicare şi formarea deprinderilor de muncă independentă, astfel se dezvoltă şi creativitatea acestora.

- оперативне, активне бешедне хаснованє модела комуникациї за упознаванє, представянє, знаходзенє у простору у нєпознатим стредку, гледанє и даванє информациї,

- коректне вигварянє гласох руского язика и наглашки,

- ґраматично коректне хаснованє часових одношеньох (прешлосц, терашньосц, будучносц),

- самостойне складанє опитного и розповедного виреченя, виражованє становискох и емоцийох,

- читанє и писанє на руским язику,

- здобуванє основних знаньох о историї и традициї Руснацох.

ЗМИСТИ ПРОГРАМА

КУЛТУРА УСНОГО И ПИСАНОГО ВИСЛОВЙОВАНЯ

Систематизованє усного и писаного висловйованя. Овладованє з елементами приповеданя, преприповедованя, описованя и другима. Богаценє активного словнїка, розуменє цо векшого обсягу значеня словох, виразох, тематични ґрупи словох, контекст, комуникация з другима, локална бешеда.

Виражованє согласносци и нєсогласносци, можлївосци, одреканя, неґациї, упознаванє, привитованє, витанє, молба, информация; розуменє основного и пренєшеного значеня словох и виразох; розуменє и хаснованє опитней, розповедней и викричней вариянти висловйованя зоз словами и интонацию; синоними, антоними, гомоними, деминутиви, ауґументативи; форми висловйованя: вистка, репортажа, информация, писмо, интервю, здогаднїк, состав; познаванє словнїка рижних професийох и подручох роботи; виражованє становиска, чувства. Лексични и семантични вежби.

Два писмени задатки рочно.

РОБОТА НА КНЇЖОВНИМ ТЕКСТУ

Обробок вибраних прикладох з народней и уметнїцкей творчосци на руским язику.

Историйни прегляд кнїжовносци на руским язику.

Моноґрафски обробок - кнїжовне дїло Дюри Папгаргая, Мирослава Стрибера, Юлияна Тамаша.

ЛЕКТИРА

Руски народни приповедки (школске виданє зборнїка)

На крижних драгох (Антолоґия краткей прози - вибор)

ЕЛЕМЕНТИ НАЦИОНАЛНЕЙ КУЛТУРИ

Историйни прегляд живота и творчосци Руснацох од присельованя по нєшка.

Систематизованє материї о култури и просвити, традициї, фолклору, музики, видавательству. Манифестациї култури Руснацох. Културни и други дружтвени орґанизациї Руснацох.

Нащива музейней вистави, Фестивалу култури, музичней манифестациї, видавательней хижи, РТВ редакциї.

Розгварки з писателями, малярами, музичарами и другима творителями. Розгварки з успишнима поєдинцами з привреди.

Упознаванє зоз школярами з других местох.

Стайомне сотруднїцтво зоз културно-уметнїцкима дружтвами и учасц у їх програмох, научиц танцовац и шпивац вецей руски шпиванки и танци.

ҐРАМАТИКА И ПРАВОПИС

Систематизованє здобутих знаньох, схопносцох и навикнуцох з подруча язика и правописа.

Слово - його форма, значенє, служба.

Файти словох и пременка. Деклинация и конюґация. Дїєсловни часи и форми.

Рядошлїд словох у виреченю. Основни синтаксични правила складаня виреченя.

Гласи - правилносц вигваряня и наглашки. Локални характеристики вигваряня и наглашки.

Глас, слово, виреченє - правилносц вигваряня и наглашованя, интонация виреченя и пременка збаченя з интонацию.

Правилносц писаня на руским язику. Фонетично-морфолоґийни и етимолоґийни принцип. Писанє словох вєдно и окреме; писанє неґациї; писанє словох у котрих ше окончує пременка гласох у контакту. Хаснованє знакох интерпункциї.

СПОСОБ ВИТВОРЙОВАНЯ ПРОГРАМА

Програм Руского язика з елементами националней култури през шицки класи основней школи поставени барз флексибилно пре вельочислени фактори. Статус предмета одредзени з наставним планом як єден з виборних предметох а за формованє ґрупи потребне найменєй 15 школяре; то школяре котри нє маю наставу на своїм мацеринским язику и барз розличне їх вообще їх язична компетентносц на руским язику без огляду на возрост. Ґрупи ше формую як комбиновани оддзелєня у котрих школяре розличного календарского возросту и розличного уровня овладаносци з мацеринским язиком. Шицко то вимага же би програм бул поставени барз флексибилно та же би з таку ширину оможлївел индивидуални приступ каждому школярови у складзе з його познаваньом руского язика. У највекшим чишлє поєдинєчних случайох, язик ше учи як странски язик и найвецей ше хасную методи ученя странского язика.

Маюци у оглядзе шицку специфичносц природи и орґанизациї тей настави, програм найвекшу увагу пошвецує култури писаного и усного висловйованя праве прето же основни циль научиц читац, писац и згвариц ше по руски, у смислу глєданя информациї, даваня информациї. Маюци тиж так у оглядзе же школяре котри облапени з тоту наставу нє маю други школски можлївосци дознавац дацо о историї, традициї и култури свойого народу, програм уж зоз своїм насловом упутює на елементи националней култури.

За ученє у таких условийох препоручує ше ученє язика по ткв. моделох. Модели то образци або шеми у форми питаньох и одвитох як язични узвичаєни конструкциї. Так, напр. представянє або упознаванє руша од модела: мойо мено то; модел просторней ориєнтациї подрозумює питаня и одвити на варияциї: модлївас, дзе ше находзи школа? и одвит: школа у першей улїчки на право. Ученє по моделох оможлївює и здобуванє доброго ступня бизовносци у школярови понеже зна же у комуникациї по моделу не будзе гришиц, пред тим як цо ше самостойно почнє упущовац до вариянтох вецей можлївих вирекнуцох. Найвекши обсяг роботи вичерпює ше прейч лексичних и семантичних вежбох и то основни приступ ученю язика у околносцох у котрих ше орґанизує настава. Предзнаня школярох у истей ґрупи барз розлични та индивидуални приступ каждому школярови то основна мира и способ роботи наставнїка. Знука комбинованей ґрупи школяре ше нє дзеля спрам календарского возросту алє ше дзеля спрам ступня овладаносци з язиком та ше найчастейше бешедує о ткв. початним, стреднїм и висшим курсу.

Осма класа то законченє основного образованя, цо нє значи же кажди школяр предходно учел руски язик седем роки тє. седем класи. Календарски возрост осмей класи, медзитим, таки же допущує и цалком є вигодни за ученє историї, обичайох, фолклору и подобне. Програм так конциповани же ше очекує жє школяре буду конкретно присуствовац на концерту, театралней представи и подобних културних манифестацийох та на директни способ як учашнїки або патраче здобуваю вше векше количество знаньох и информацийох зоз широко поставених можлївосцох, од правопису по ученє народних танцох.

Програмске подруче кнїжовносц упутює школяра на ґрупу найзначнєйших авторох на руским язику. Мало єст таких школярох котри можу з достаточним розуменьом читац и дожиц интеґралне дїло на руским язику, та ше очекує же наставнїк будзе тот котри вибере и препоручи виривки або векши цалосци за читанє маюци у оглядзе стварни язични можлївосци каждого школяра. Пре таки причини, програм нє прецизує конкретни наслови дїлох алє лєм менує найзначнєйших авторох.

Úlohou vyučovania slovenčiny v 8. ročníku je prehlbovanie a rozširovanie rečových zručností získaných v predchádzajúcich ročníkoch. Žiaci majú získať väčšiu pohotovosť, samostatnosť a istotu v tematických a obsahovo ohraničených prejavoch.

Prostredníctvom jazyka viesť žiakov k spoznávaniu histórie vlastného národa a vážiť si ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj a poznanie slovenského jazyka.

Prehlbovať estetické cítenie žiakov a tak im umožniť vnímať a precítiť krásu umeleckého slova či diela.

Z rečových zručností vo vyučovaní prevažuje ústny prejav, ktorý je stimulovaný počúvaním a čítaním.

Písomný prejav je tiež zastúpený. Systematicky sa upevňujú návyky správnej výslovnosti. Dôležité je uschopňovať žiakov, aby vedeli:

- vhodne, výstižne a správne sa vyjadrovať v konkrétnych spoločenských komunikačných situáciách, a to ústne aj písomne

- aktívne a správne využiť svoju slovnú zásobu a obohacovať ju - používať výkladový a synonymický slovník, jazykové príručky, encyklopédie...

- samostatne a výstižne rozprávať a opisovať - používať pri tom rôzne formy vyjadrovania

- formulovať hlásenie, prosbu, ospravedlnenie, poďakovanie

- chápať a zaujímať postoj k danej situácii v literárnom texte ako i v každodennom živote;

- často sa zapájať do rečovej činnosti, do dialógov a súvislých prejavov a kvalitatívna úroveň týchto sa má zvýšiť.

Písanie i/y, í/ý vo vnútri slova a v koncovkách.

Zvykať žiakov správne používať pády podstatných mien a iných ohybných slov s osobitným dôrazom na pravopis.

Podstatné mená a slovesá vo vete - ich funkcia. Písanie vlastných podstatných mien.

Slovesá, slovesné časy, neurčitok. Časovanie slovies.

Zámená - ukazovacie a opytovacie zámená.

Pravopis prídavných mien, zámen, čísloviek, slovies.

Veta - základné rozdelenie. Jednoduchá veta a súvetie.

Základné a rozvíjacie vetné členy.

Vety s tvarmi prídavných mien rád, rada, radi, rady.

Predložky - porovnávanie so srbčinou.

Neohybné slovné druhy.

Pravopisné cvičenia a pravopisný diktát.

KULTÚRA VYJADROVANIA

Ústne vyjadrovanie

Rozprávanie - o udalostiach a zážitkoch (časová postupnosť deja). Rozprávanie o vymyslenej udalosti na základe danej témy - podľa vypracovanej osnovy za pomoci učiteľa. Sloveso ako dynamizujúci prvok rozprávania.

Opis - enteriéru a exteriéru, ľudí, zvierat, detailu v prírode.

Dialóg - rozprávanie o udalosti prostredníctvom vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej osem viet o obrázku, precvičenej téme a viesť dialóg. Dávať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik).

Dramatizácia - textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života (na školskom dvore, v galérii, na ulici, v meste...); čítanie podľa úloh a striedania úloh.

Rozhovor - prihliadať na rozvoj slovníka každodennej konverzácie, obohacovanie aktívnej slovnej zásoby, frazeológia. Frekventné vety z každodenného života. Rozličné tvary vyjadrovania, vynaliezavosť, dôvtip. Cvičenia so zmenou a dopĺňaním viet.

Slovník - použitie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte. Synonymá, homonymá, antonymá, zdrobneniny. Obohacovanie slovnej zásoby žiakov pomocou didaktických hier z jazyka, rébusov, doplňovačiek, prešmyčiek, hlavolamov,... Písanie vlastného slovníka menej známych slov a výrazov.

Čítanie - Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety. Melódia vety. Slová, v ktorých nastáva spodobovanie spoluhlások.

Mimovyučovacie čítanie - časopisy pre deti a mládež, slovenská detská literatúra a ľudová slovesnosť.

Od žiakov očakávame, aby vedeli aspoň štyri básne, päť slovenských ľudových piesní, hádany, riekanky, niektoré porekadlá a príslovia, dve krátke prózy v rozsahu 10-12 riadkov a štyri krátke dialógy alebo účasť v detskom divadelnom predstavení.

Žiaci si majú osvojiť aktívne približne štyristo slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Písanie kratších textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času...). Písanie krátkych slohových prác podľa osnovy alebo zadaných otázok. Výber tém sa ponecháva na učiteľa, ktorý má možnosť spracované učivo aktualizovať a prispôsobovať podľa vlastného uváženia. Písanie krátkych literárnych prác do časopisov.

Čítanie a rozbor kratších poviedok alebo úryvkov z umeleckej tvorby slovenských autorov. Analýza výberu z poézie slovenských romantických spisovateľov a súčasných slovenských básnikov. Rozbor textov slovenkých populárnych piesní. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktoré sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní nacvičovanie umeleckého prednesu.

Reprodukcia a rozbor počutého a prečítaného textu: pozorovanie štruktúry deja podaného chronologicky (úvod - začiatok rozprávania, priebeh deja - poukazovanie na najdôležitejšie momenty, vyvrcholenie; ukončenie deja). Analýza postáv na základe ich konania.

Sledovať detské časopisy.

Spoločné pozeranie a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu pre deti v slovenskej reči.

Školské čítanie

Poézia

Ján Labáth: Na Dolnej zemi

Paľo Bohuš: Sedliak

Pavel Mučaji: Ráno na rovine

Andrej Sládkovič: Marína

Ján Botto: Smť Jánošíkova

Samo Chalupka: Turčín Poničan

Juraj Tušiak: Jednoduché slová

Daniel Hevier: Výber z poézie

Miroslav Antić: Výber z poézie

Slovenská populárna pieseň: Výber

Próza

Božena Slančíková-Timrava: Ťapákovci

Klára Jarunková: Jediná (úryvok)

Martin Prebudila: O prvom bozku a prvom živom škorpióne

Mária Kotvášová-Jonášová: Lektúra sa píše sama

Anna Nemogová-Kolárová: Ľúbostný prípad

Výber zo súčasnej slovenskej literatúry pre deti

Výber zo súčasnej srbskej literatúry pre deti

Výber zo súčasnej svetovej literatúry pre deti

Slovenské noviny a časopisy (výber)

Umenie a kultúra vojvodinských Slovákov

Kresťanské sviatky

VHV: Zem (úryvok)

Poviedka, román, rozprávač - autor, autorská reč, čitateľ - divák, poslucháč, rým, verš, strofa, metafora, personifikácia, prirovnanie, epiteton.

Zoznamovanie detí so základmi dejín slovenskej menšiny vo Vojvodine a v Srbsku (dosťahovanie, kultúrne, vzdelanostné, cirkevné a hospodárske snahy, vrcholné kultúrne výsledky, relevantné organizačné formy a inštitúcie…), sprostredkovanie poznatkov, ale i pestovanie emočného vzťahu k tradícii, kultúre, obyčajom a zvykom slovenskej menšiny vo Vojvodine, Srbsku, ale i na celej Dolnej zemi (folklór, remeslá, ľudová slovesnosť, divadlo, literatúra, hudba, tradičné detské hry, obyčaje, demonológia…), no nie v zmysle romantického tradicionalizmu a paseizmu, ale vždy v relácii k budúcnosti, rozvoju a modernizácii. Na minulosť sa opierať, do budúcnosti sa pozerať. Sprostredkovať deťom poznatky o slovenskej komunite vo Vojvodine a v Srbsku (osady, inštitúcie a organizácie, osobnosti, mená, priezviská, pôvod…), ale i stykoch s inými etnickými skupinami a kultúrami, o prínosoch Slovákov tunajšiemu prostrediu (v školstve, kultúre, umení, architektúre…). Snažiť sa slovenskú identitu a sebaúctu pestovať subtílne, nie prostredníctvom hesiel a fráz, ale na konkrétnych príkladoch, spájať pritom poznatky s emočným nasadením, vždy ale so zreteľom na menšinové a ľudské práva, na európsky kontext, tiež na interetnickú úctu, toleranciu a interakciu.

POKYNY PRE REALIZÁCIU UČEBNÝCH OSNOV

Keď ide o tento predmet, musí sa mať na zreteli podstatná úloha: naučiť žiakov pekne rozprávať po slovensky, pekne čítať, písať a získať zručnosť v jazykovej správnosti. Musia sa mať vždy na zreteli predvedomosti žiakov a na ne sa musí vždy sústavne nadväzovať.

Gramatika sa má podávať v implicitnej podobe, namiesto opravovania chýb sa využíva modelovanie správneho rečového variantu. Neodmysliteľné je vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá predpokladá partnerský vzťah medzi učiteľom a žiakom a má pomôcť prekonať psychickú bariéru pri aktivizácii získaných rečových zručností, schopností a návykov. Každý jazykový prostriedok sa demonštruje v určitom kontexte, nie izolovane. V nácviku rečových zručností majú dominovať rozličné formy párovej konverzácie v interakcii učiteľ - žiak a žiak - žiak. K požiadavkám na spôsob vyjadrovania sa patrí jednoduchosť, prirodzenosť, spontánnosť a jazyková správnosť.

Program je možné realizovať aj cez prácu v dielňach a rôzne kultúrne manifestácie.

В кінці восьмого класу учні повинні:

- правильно і плавно та з розумінням читати відомі та невідомі тексти;

- дотримуватись правил пунктуації при читанні;

- дотримуватись правил правопису на письмі;

- чітко писати писаними літерами під час диктантів та самодиктантів;

- висловлювати свої думки стосовно повсякденного життя;

- зрозуміти прочитане і зробити усний та письмовий висновок прочитаного тексту;

- правильно вимовляти і вживати в розмові близько 300 нових слів та виразів;

- висловлювати свої думки використовуючи реченнєві моделі у минулому, теперішньому і майбутньому часі;

- опанувати технікою переказу текста в рамках засвоєної теми;

- розпізнавати відомі структури тексту;

- поступово опановувати методикою написання творів на вільну тему;

- збагачувати знання про звичаї та традиції українського народу.

ЗМІСТ ПРОГРАМИ

УКРАЇНСЬКИЙ ПРАВОПИС

Вимова, читання, письмо:

У восьмому класі потрібно систематизувати вже вивчений матеріал з морфології української мови і засвоїти дереваційні способи української мови, а також найвживаніші моделі словотворення. Потрібно наводити учнів, щоб вони самі вбачали відмінності між українським і сербським словотворенням з метою запобігання дереваційних кальок. Засвоєння правила написання частки не з прикметниками, прислівниками і дієслівними прикметниками.

Повторення вивченого в 5 класі.

Іменник: Основні словотворчі моделі і способи творення іменників.

Прикметник: Основні словотворчі моделі і способи творення прикметників.

Числівник: Основні словотворчі моделі і способи творення числівників.

Дієслово: Основні словотворчі моделі і способи творення дієслів.

Прислівник: Основні словотворчі моделі і способи творення прислівників.

Прийменник: Похідні (вторинні) прийменники та прийменникові конструкції у значенні прийменника.

Моделі речень

Розвиток усного мовлення шляхом засвоєння синтаксичних моделів наступного загального змісту.